Myanmar (Barma) cestopis – Inle Lake

Do Inle Lake sme sa vypravili nočným busom za 19 USD za kus. Je paradox, že pred rokom sme sa na poslednú chvíľu rozhodli letieť do Malajzie miesto Myanmaru, pretože podľa aktuálnych informácii boli presuny extrémne náročné a nepohodlné. Je o rok neskôr a všetko je inak. JJ Express sme našli vďaka príspevku z pred troch týždňov na jednom blogu. Busy sú síce najdrahšie, ale maximálne komfortné, niekoľkokrát počas noci zastavujeme a dokonca máme na sedadlách mini LCD s voľbou niekoľkých filmov. Sme skutočne v Barme??? Obaja sme sa zhodli, že to bola naša najlepšia nočná jazda celej Ázie.

Raňajky šampiónov
Raňajky šampiónov

Dorazili sme chvíľu po piatej ráno a na našú veľkú radosť nás v Golden Star Hotel hneď ubytovávajú. Oproti mikro izbe v Yangone je to čistá almázia. Po dáchnutí a raňajkách sme vyrazili na prieskum mestečka. Cítime sa jak na dedine. Na ulici pobehuje hydina a konečne po trópoch v Yangone prestávame byť mokrí a lesklí. Všade vôkol sa týčia kopce a ja sa opäť raz zamýšľam, čím ma táto krajina tak dostáva. Sú to jednoznačne ľudia. Tak ochotní, milí a usmievaví, až sa tomu dá ťažko veriť. Dokonca ani deti tu nejak neplačú. Po toľkých rokoch uzavretia sa maximálne snažia prispôsobiť náporu turistov. Často máme pocit, že niečo len vidia na obrázku a nedomyslia detaily. Ako nový hotel, ktorý ma ku každej izbe rozkošný balkónik, na ktorý sa však nedá dostať. Večer si dopriavame na miestne pomery luxusnú a bohatú večeru za celých 340 českých korún a pár piv počas sledovnia Myanmar Idol.

Balkónikový hotel :)
Balkónikový hotel 🙂

Ráno nás vyzdvihol objednaný šofér lodičky a čaká nás celodenný výlet na Inle Lake. Podľa LP je 22 km dlhé a 11 km široké a žijú tu Inthovia. Opäť zas znova som paf. Plavili sme sa vo Vietname po Mekongu, ale to bol slabý odvar. Tu sú ľudia a voda jedno. Je neuveriteľné, ako sa dokázali prispôsobiť podmienkam. V rannom opare sledujeme rybárov. Tých na efekt, ktorí pózujú s košom ihlanovitého tvaru, ale aj tých skutočných pádlucúcich jednou nohou a rozhadzujúcich sieť. Ďalšie mini lodičky sa ponárajú pod váhou chalúch. Ľudia nám mávajú a ja sa musím usmievať. V mestečkách na koloch je dokonca možné vidieť ženy so žirafím krkom. My z etických dôvodov odmietame návštevu. Exkurzii v striebrarni sa však nedá vyhnúť. Dima tvrdí, že to moc prežívam, pretože si od nich nič nekupujeme. Ja by som sa aj podvolila na nové náušničky, ale môjmu romantikovi nejak nedochádza. Aspoň nám tu nikto nič nevnucuje. Spýtajú sa raz, keď odmietnete, idu ďalej. Čo čert a Dimova pažravosť nechceli, dostáva môj milovaný akútnu bolesť žalúdku. Som vedela, že sa imodium v kabelke bude hodiť. 🙂 Ja a miestna reštaurácia mu zachraňujeme život (kde asi končí kanalizácia…) a pokračujeme v plavbe. Odmietame však ďalšie návštevy výrobní hodvábu, cigár a všetkého možného. Výlet stál v prepočte cca 360 českých korún (13,3 €) a fakt stál za to. Ešte počas večere si hovoríme, aké neuveriteľné to bolo. Mimochodom večera. Prvýkrát som v Ázii nemala dobrú polievku. Reštaurácia Evergreen jej dokonca dala svoj názov, ale bola skutočne žalostná. Zachraňuje ma smažené tofu v obľúbenej hospode. Dávame sa do reči s párom z Anglicka a už zase nadobúdame pocit, že náš pol rok cestovania je nuda. Títo sú tu pre zmenu už rok a pol s jedným odskokom na vlastnú svadbu. Vypili hospode všetko červené víno, tak sú družní a dávajú nám cenné tipy.

Ranný opar
Ranný opar
Lodička pod váhou chalúh
Lodička pod váhou chalúh
Domčúrik na koloch
Domčúrik na koloch
Chaluhy tu frčia
Chaluhy tu frčia
Tie elektické stĺpy zbúchnuté z pár drievok ma vcelku znervózňovali
Tie elektické stĺpy ma vcelku znervózňovali (často bolo pribité na lámajúce sa drievko len ďalšie rovnako chatrné)
Konečne aj nejaká moja fotka
Konečne aj nejaká moja fotka
Vrah rýb
Vrah rýb

Posledný deň v Inle Lake sme si požičali bicykle. Môj moc nebrzdí. Keď sa mu to občas podarí, je to za sprievodu neskutočného piskotu, tak sa rozhodujem nebrzdiť a nechať to na osud. Tiež ma trochu boli bruško, ale nie som chlap, takže to nesiem statočne. Dimouš sa takzvane oprel hneď na začiatku do pedálov a padá mu na prvom kopčeku reťaz. Prvým cieľom sú miestne vinice Redmountain za mestom. Neviem, čo za masochizmus nás vždy vedie k tomu vyraziť v pravé poludnie, ale miesto nádherné. Dojem kazí len skupinka z Libanonu. Neznášam, keď niekto príde do chudobnej krajiny a chová sa jak snobský kus vola k ľuďom, ktorí sa tak veľmi snažia. Rozhovor s ich taxikárom bol už len bonus plus a mala som čo robiť, aby som nevyzula tú svoju hnusnú trekovú sandálu a nehodila ju po jednom z nich. Našťastia vysmahli a my sme si mohli užívať nie príliš dobré víno s vinikajúcim jedlom. Trošku rozveselení sme si ešte prebrázdili mesto, dali večeru a tešili sa na Bagan.

Jej revírom sú dialnice, jej tempo je vražedné :)
Jej revírom sú dialnice, jej tempo je vražedné 🙂
Koštovka
Koštovka
Najlepšia smažená ryža
Najlepšia smažená ryža

Viac fotiek nájdete na našom Facebooku: Myanmar 2016

Reklamy

2 Comments Add yours

  1. Rado Zatovic píše:

    to s tymi detmi, ze neplacu sme si vsimli aj na Filipinach. neprisli sme ale na to cim to je.

    Like

    1. carpeventum.cz píše:

      Asi im dávajú piť tu vodu 😀

      Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s