Myanmar (Barma) cestopis – Zlatý Yangon

Hodinový let utiekol ako voda a my sme pristávali na letisku v Yangone. Víza sme na doporučenie kamaráta vybavili online, takže sme si presvišťali kontrolou a hor sa na zmenárňu, keďže v Barme vraj nevedia, čo je bankomat. Vo finále bankomatov jak čečiny, dával len jeden. Ale čo, snaha sa cení. Inak najlepšie sa mi odhadujú ceny cez doláre ( 1 USD je cca 1200 Kyatov). Zároveň sme kúpili miestne SIM karty, o ktorých vraj tiež predtým nebolo chýru ani slychu. Síce nevedeli, že niečo ako Česká republika existuje, ale pri vidine možnosti volania a internetu sme odpustili. Z českého T-mobilu totiž nemáme možnosť nikam zavolať, aj keď mi už asi do piateho mailu tvrdia, že to proste musí fungovať. Ešte raz, nefunguje!

V pozadí Shwegadon Pagoda
V pozadí Shwegadon Pagoda

Yangon je ohromné mesto plné áut a prekvapujúco bez motoriek. Mám silnú potrebu si zapamätať všetky pocity, ktoré ma dostávajú svojou intenzitou. Keď človek chce, najde všetko. Dokonca aj tampóny. 😀 Všade na ulici na nás kričia betelovo červené pľuvance, ohromná závislosť miestnych junákov. Kupujú sa v pouličných stánkoch. Základom je betelový list potretý haseným vápnom, so zmesou nedozrelých plodou arekovej palmy, kardamonu a iných pochutín. Závislákov je veľmi lahké rozoznať, pretože ich zuby táto jednohubka spolahlivo farbí a ničí. Zo mňa bude pre zmenu závislák na polievkach. Hneď prvý večer sme si to suverénne nakráčali do No.1 podľa Tripadvisoru 999 Shan Noodle House a na lepkavé nudle v mojej polievke, smažené tofu a fried watergrass veru tak ľahko nezabudnem. Nie je čas strácať čas s nejakým druhým miestom. Inak tu radi smažia. Veľa a všetko, takže čapované Myanmar pivo a smažené kešu s troškou soli na okraji taniera sú vražedná kombinácia a dokonalé zakončenie dňa.

Betelový úsmev
Betelový úsmev
Betelový stánok
Betelový stánok
Smažené tofu
Smažené tofu
Water Grass
Water Grass

Druhý deň sme vyrazili omrknúť Shwegadon Pagodu, ktorá je označovaná za najväčšiu pamiatku celej Barmy. Ako neúnavní ťapkáči sme sa vybrali pešo a po ceste narazili na ohromné jazero Kandawgyi Lake, pozdĺž ktorého vedie nekonečná lávka z drevených dosiek, na ktorých je skoro na každej druhej písmeno “x” demonštrujúce nebezpečie. Samozrejme sa ten môj psychopat rozhodol, že vylezie na ešte spráchnivelejšie zábradlie kvôli fotke. Skoro som tam dostala infarkt. Nechápem, prečo má potrebu mi toto robiť. Sme tu trochu atrakcia. Po chvíli nás zastavuje skupinka mníchov a prosia Dimu o spoločnú fotku. Mňa nechcú, ale miestňaci ma občumujú a fotia tajne. Moc albínov so spáleným nosom asi ešte nevideli. Je tu veľa mníchov, každý z nich sa chce aspoň raz v živote pozrieť na Shwegadon Pagodu. Vlastniť môžu len rúcho a misku na jedlo. V posledných rokoch im pribudla do zbierky povoleného majetku ďalšia vec, a to smartphone. Fotia veľa. O rok tu budú stáť aj so selfie tyčkou. Peklo vonku neskutočné. Po ceste ešte Dimoušovi kupujeme obľúbenú pánsku sukňu longhi. Prekvapilo ma, ako dlho si vyberal vzor látky, fiflena. 🙂 Do pagody sa musíme zahaliť a vyzuť sa. Žabky bereme so sebou, vraj sa kradnú. Vstupné pre cudzincov 8000 kyatov (6 €) miestňaci zadarmenko. Prvý pohľad mi skutočne vyráža dych. Toľko zlata a lesku som nikdy predtým nevidela. Podľa legendy sú tu uložené relikvie štyroch budhov. Na vrchlku je množstvo zlatých zvončekov, drahokamov a diamantov. Ale ohromujúca nie je len samotná pagoda, ale aj celé nádvorie so zlatými sochami budhov, malými pagodami a rôrnymi prístreškami. Počuť spev miestnych žien počas modlitby celý dojem len umocňuje. Ďalšou zastávkou má byť ohromne veľký ležiaci budha. Dimova navigačka ukazuje niekde úplne inde ako moja. Pýtame sa miestnych, nerozumejú. Ukazujeme obrázky. Trikrát nás pošlu blbo, tak to balíme a ťapkáme domov. Naťapkali sme úctyhodných 32 300 krokov. Večer klasika 999 Shan a pivo s miestňakmi. Vyznajú sa, majú aj čapovaný stout.

Jazero
Kandawgyi Lake
Dream team
Dream team
Dimouškova prvá sukňa
Dimouškova prvá sukňa
Shwegadon Pagoda
Shwegadon Pagoda
Cifrovanie
Cifrovanie
Pekelne horúca dlažba
Pekelne horúca dlažba

Posledný deň nás čaká nočný presun busom do Inle Lake. Vďaka príspevku na jednom blogu z februára zisťujeme, že tu už jazdí aj vcelku komfortný bus. Hodiny času ideme zabiť na okružný vlak po meste. Jazda stojí 200 kyatov (0,15 €) a trvá tri hodiny. Človek počas nich kúpi všetko od občerstvenia cez betelové sústa po lepiace pásky. Opäť sme atrakcia a tajne nás fotia. Dima sa aklimatizuje a robí to isté. Yangon je super mesto, isto sa toho dá vidieť oveľa viac, ale naše potné žľazy by sa nám za odmenu asi vyrvali z tela a dali nám facku. Snáď si rýchlo zvykneme, pretože miestny sú tak krásne suchí a matní…

Predavačka smaženého cesta s čukoládou
Predavačka smaženého cesta s čukoládou
Kto má lepšie hry?
Kto má lepšie hry?
Kúpené sa hneď pripravuje na ďalší predaj
Kúpené sa hneď pripravuje na ďalší predaj
Obrábanie políčka
Obrábanie políčka
Statok
Statok
Nakúpené
Nakúpené
Sušenie prádla
Sušenie prádla

Viac fotiek nájdete na našom Facebooku: Myanmar 2016

4 Comments Add yours

  1. Kristina píše:

    Ale ze jake dlhe nohy mas na tej foto

    Like

  2. Jarek píše:

    Dimo vypadá na fotce s mnichy jako pravej amík 🙂

    Like

    1. carpeventum.cz píše:

      To je on, môjho srdca šampión 😉

      Like

  3. Rado Zatovic píše:

    aj ste skusali betel?

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s