Laos cestopis – Vang Vieng

Po minimálne pre mňa strastiplnej ceste do Vang Vieng sme sa ubytovali vo Vang Vieng Boutique Hotel v centre mesta. Hotel bol trochu drahší, ale cena zahŕňala aj raňajky a oproti ostatným slušnejším hotelom tým pádom vychádzal dobre. Cena cca 550 Kč (cca 20 €) za noc.

Vang Vieng
Vang Vieng
Dokonalé kopce
Dokonalé kopce

Vang Vieng je známe svojím bujarým nočným životom a tým, že nie je problém nájsť reštiky s happy cakes a podobnými maškrtami. Tiež je tu veľmi populárny tubing, ale za dva dni sme na rieke nevideli ani jedného človeka na “pneumatike”. Dima o tom mlel furt dokola, ale vo finále ho predstava mať 3 hodiny strčenú prdel v nafúknutom kolese a plaviť sa slimačím tempom po rieke, nejak odradila. Ja som sa pre zmenu nadchla z kayaku, ale jejhle, buď sa pridáme k veľkej skupine Korejcov (už mi lezú na nervy) s niekoľkými sprievodcami, alebo si za romantiku vo dvojke riadne priplatíme. Zase nás trochu sklamalo to neustále ťahanie peňazí, takže kayak si odkladáme na ostrovy. Aspoň sa máme na čo tešiť.

Vstup do jaskyne Tham Jang
Vstup do jaskyne Tham Jang
Jaskyňa Tham Jang
Jaskyňa Tham Jang
Pohodička pred jaskyňou
Pohodička pred jaskyňou

Prvý deň sme si teda konečne za rozumnú cenu požičali motorku a šli objavovať okolie. Ono totiž má Vang Vieng okrem nonstop party aj krásne jaskyne a neskutočné hory, ktoré ho úplne celé obklopujú. Kým sme dorazili do prvej jaskyne, čakal nás klasický “lao style”, ako to Dimouš začal familiárne volať, čiže zaplatiť za zaparkovanie motorky a prejdenie mostíku, na ktorý vraj motorky nesmú, ale miestňaci si to tam šinuli hlava nehlava. Potom klasicky ďalší poplatok za vstup do jaskyne. Čiže človek zaplatí, aby mohol zaplatiť. 🙂 Ale jaskyňa Tham Jang bola fakt pecka. Viedlo k nej asi tisíc schodov, ale stálo to za to. Boli v nej mostíky, podsvietenia a na jednom konci sa dalo výsť na super vyhliadku. Dole pred vstupom bolo jazierko s nádherne čistou vodou a vnútornou jaskyňou, kam sa hneď Dimouš skočil schladiť.

Lagúna pred jaskyňou Tham Phu Kam
Lagúna pred jaskyňou Tham Phu Kam
Korejci plávajú jedine vo veste
Korejci plávajú jedine vo veste
Jaskyňa Tham Phu Kam
Jaskyňa Tham Phu Kam

Druhou zastávkou bola recenziami ospevovaná Tham Phu Kam alebo Blue Lagoon. Hneď ako sme dorazili, pochopili sme chválospevy. Pred ohromným kopcom sa rozprestierala modrá lagúna (logické) s rôznymi húpačkami a mostíkmi na stromoch. Medzi korunami stromov sa dalo spúšťať po vysutých lanách. Taký trochu lunapark pre dospelých. Najviac si spúšťanie užívali už klasicky Korejci v strednom veku, ktorí si potom skočili v záchranných vestách zaplávať do lagúny. Celkom vtipná podívaná. Ale my sme prišli kvôli jaskyni, na ktorú tu zjavne 90% prítomných zabudlo. V prvom rade sme si museli pred vstupom prečítať bezpečnostné pokyny (trochu mi zredlo), povedať, že máme svoje čelovky a začať sa štverať po kameňoch rôznych veľkostí hore. Vtedy mi začalo pomaly dochádzať, že tam asi podsvietenia a mostíky budem hladať márne. Čím sme boli vyššie, tým boli tie sprosté kamene väčšie a klzkejšie. Vstup do jaskyne bol nakoniec asi v polke kopca a samozrejme som sa pozrela dolu… Ak som po ceste hore nadávala na veľke a klzké šutre, ešte som nevedela, čo nás čaká dnu. Jaskyňa teda ohromná a úplne “divoká”. Hneď sme museli nasadiť čelovky. Bolo sa treba rôzne predierať, spúšťať sa cez zadok dolu, pretože bol povrch navyše aj mokrý. Po chvíli som to vzdala, pretože sa mi aj v tých hrozných trekových sandáloch extrémne šmýkalo a zahučať do nejakej trhliny sa mi veru moc nechcelo. Dimouš teda povedal, nech ho počkám, že pôjde sám. Po chvíli sa na moje veľké prekvapenie vrátil, že sa aj jemu moc šmýka a nestojí to za úraz. Pár podgurážených turistov sa tam škrabalo v žabkách, čo fakt nepochopím. Dole som si to zliezla štýlom zadok nohy a bola rada, že som rada. Ale inak tá časť z jaskyne, ktorú som videla, bola pekná, ale chce to pevné boty. Večeru sme si dali v reštike, kde sa pri stoloch leží a s pivom v ruke pozorovali dianie na ulici. Niektoré dievky boli tak neskutočne sjeté, že som sa až hanbila, že patríme do rovnakého pokolenia. Niektoré behali len bosé a v plavkách, ktoré už nedržali na miestach kde mali a bolo vidno, že sa museli niekde párkrát pekne vytrieť.

Vstup do domu hrôzy a miestne detiská
Vstup do domu hrôzy a miestne detiská
Matejská
Matejská

Na druhý deň mi bolo nejak šoufl. Dimouš sa okolo obeda začal nudiť, tak sa rozhodol vyštverať na vyhliadku a spraviť dáke pekné fotky. Asi po hoďke mi len príšla správa že “lao style”. Vstup bol obohnaný ostatným drôtom, na ceduli výška vstupného a otváracia doba, ale nikde nikoho. Tak sa musel vrátiť, ale aspoň sme naplánovali, čo budeme robiť ďalej. Pôvodne sme z Vang Vieng plánovali vyraziť do Phonsavan, ale potom nám došlo, že ak chceme ísť do Vietnamu po zemi, musíme vybaviť víza na jednej z ambasád v Laose. Takže všetko úplne inak a na poslednú chvíľu sme sa rozhodli vrátiť do Luang Prabang, aby sme stihli podať žiadošť ešte pred oslavami a Plain of Jars si pozrieme až po ceste do Vietnamu a aspoň si tam jeden deň oddychneme, pretože na týchto rozbitých cestách je to štreka jak blázen. Nakoniec nás teda čaká celých 10 dní v Luang Prabang. Tak dlho sme ešte na jednom mieste nikdy neboli, takže zase nový zážitok. 😉

Odkaz na album s lepšou kvalitou fotiek: Laos 2016

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s