Thajsko cestopis – Ko Phi Phi a Maya Bay

Z Railay Beach naša cesta pokračovala ranným trajektom na ostrov Phi Phi, kde už Dimouš pred pár rokmi bol. Občas ma upozornil, že to bude väčšia masovka, ale názor som si chcela spraviť sama. Hlavne sme si plánovali spraviť výlet na Maya Bay, kde sa preháňal Leonardo bez trička, takže by ma neodradila ani armáda tankov. Hneď po vystúpení v prístave mi došlo, že ide o ozaj viac prefláknuté miesto a to sme mimo sezónu. Takže moje prvé dojmy po nádhernom Railay boli skôr sklamanie. Všade bolo vidno kopy odpadkov a mám pocit, že matkou týchto kôp bola tá najväčšia pred naším hotelom Phi Phi Green House. V izbe bez klimatizácie bolo cez deň na nevydržanie. Pôvodne sme ho bookli na prvé dve noci a plánovali sme si pobyt predĺžiť, ale po pár hodinách som už Dimovi hovorila, nech si na druhý deň pozrieme Maya Bay a pokračujeme ďalej v našej ceste (ukecávala som ho na návrat na Railay, ale to mi neprešlo…). Zvyšok dňa sme strávili na pláži, pretože v našej izbe sa fakt nedalo fungovať a to už je čo povedať, keď peklo vonku bolo príjemnejšie. Na večeru sme sa stavili v báječnom Garlic 1992, ktorý predstavoval asi najlepší pomer ceny a výkonu na celom predraženom Phi Phi. Padlo prvé pivo, na našej strešnej terase ďalšie, ktoré nasledovalo pár drinkov a už sme si začali podupkávať do rytmu hudby, ktorá sa ozývala z disko klubov dole na pláži. Boli na sebe nalepení jeden na druhom a tiahli sa pozdĺž celej pláže. Všade boli rôzne fire show a iné predstavenia. No čo narobíme, sme na mega kaličskom mieste, spať by sa aj tak nedalo. Vrhli sme sa teda do toho šialestva dole a teda vo finále to bola jedna z mojích najlepšie prežúrovaných nocí ever. Na záver mám teda slušné okno. Posledné, čo si pamätám je naše skákanie na pódiu pred klubom na pláži. Ráno bolo kruté. Teda kruté je slabé slovo. Myslela som si, že chcípnem a to nás teda čakal výlet na Maya Bay. Dimouš nám kúpil ranné pivo na popravenie. Jemu aj pomohlo, ja som si veselo umierala ďalej. Ale budem na paneskej pláži, kde sa preháňal Leonardo, no neprekonaj sa. Cestou sme zastavili na pár miestach na šnorchlovanie a pri jaskyni, kde si niekto zbudoval slušný bejvák. Zrazu len náš “kapitán” zastavil v malej zátoke a povedal, nech vyskočíme z loďky, preplávame ku skalám a tam sa vyšplháme po sieti hore, kde už vraj bude Maya Bay. Trochu priposraná som teda skočila, pred cieľom si doškrabala stehná o skaly a do toho mi bolo furt hrozne…

Ztepilé nohy nášho kapitána.
Ztepilé nohy nášho kapitána. S prstami sa dokázal udržať na hrane.
S opicou pred vstupom na Maya Bay stále plní optimizmu
S opicou pred vstupom na Maya Bay stále plní optimizmu.

Dimouš ma upozorňoval, že na pláži bude veľa ľudí, ale čo nás teda čakalo, prekvapilo aj jeho samotného. Václavák sa môže strčiť. Nebolo tam veľa ľudí, bolo tam mega veľa ľudí a všade plno zakotvených ľodí. Fakt blázinec. Tá pláž je teda neskutočne nádherná, ale treba veľkú predstavivosť (ktorú našťastie ja mám), aby si dokázal človek tu krásu predstaviť opustenú. Rozhodne to však musím zaradiť medzi miesta, ktoré kvôli tomu čurbesu okolo, stačí vidieť len raz. Ale bola som tu a bol tu Leonardo!

Realita na Maya Bay
Realita na Maya Bay
Miestny parking (potetovanej slečne zrovna vypadol silikón)
Miestny parking (potetovanej slečne zrovna vypadol silikón)
Ilúzia o Maya Bay, keď vie váš frajer šikovne fotiť ;)
Ilúzia o Maya Bay, keď vie váš frajer šikovne fotiť 😉

Pri ceste späť na Phi Phi, sme si s hrôzou uvedomili, že sme na Maya Bay nechali boty. Ja moje milované Ipanemy a Dimouš Havaianas. Opät sme si povedali, že sme dvaja retardi, bo tu nájdeme maximálne dáke fejkové žabky, ktoré nás len oderú. Večer sme sa v Garlicu pri pive smiali, že isto na Maya Bay pátrajú po dvoch nezvestných, po ktorých ostali len žabky. Po ceste sme sa ešte zastavili kúpiť lístky na našu cestu do mesta Trang. Predával nám ich teda zaujímavý párik. On vyžitý metrosexuál, ona škaredý chlap, ktorý mal zatiaľ spravené len prsia. Čo sa týka lístkov, tie boli tiež vtipné. Prvá časť zahŕňala cestu loďou do Krabi a tam sa máme postaviť pri bankomat, kde nás niekto bude čakať, aby nás nasmeroval na bus do Trangu. Ukázal nám ešte fotku spomínaného bankomatu a to bolo všetko, mohli sme ísť so stiahnutým zadkom späť na hotel a premýšlať, či nestrávime ďalší deň podopieraním krabice na peniaze. Dimouš tvrdil, že isto nie, ale teda moc presvedčivý nebol. Tentokrát sme vábeniu klubov odolali, keďže ráno nás čaká presun. Ďalšie takéto vstávanie by som už nezvládla, ale tá predošlá noc teda fakt stála za to.

A na záver Leonardo bez trička ;)
A na záver Leonardo bez trička 😉

Viac fotiek nájdete na našom Facebooku: Thajsko 2016

2 Comments Add yours

  1. Tereza píše:

    Ahoj, moc pěkně dělaná webovka, super cestopis, krásný fotky.

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s