Indonézia cestopis – Bali na skútri (1. časť)

Deň jedna aka štart do neznáma… (167 km)

1. deň
1. deň

Po štyroch dňoch válania (ja) a surfovania (Dima), sme si povedali, že je čas na zmenu a rozhodli sa konečne podniknúť niekoľkodňový okruh na motorke. Na veľké prekvapenie nás oboch sú v ubytku Sorga Cottage na podobné nápady zvyknutí, takže si dávame jeden batoh za 3 evri na týzdeň do úschovne a bez veľkých cavikov nám na dobu neurčitú požičiavajú ich poslednú voľnú motorku. Presne o tomto sme už od Laosu snívali a konečne je to tu. Do môjho škaredého batohu balíme nevyhnutné veci na cca týždeň. Dmitrij nekompromisne vyhlasuje: “tak budem lehce smrdět” a pečlivo sleduje každú jednu vec (lak na nechty a odlakovač sa mi podarilo prepašovať), ktoré si so sebou balím. Ešte pred vyrazením dostávam bojovú úlohu byť navigátorom počas celej cesty (kto ma pozná, musí sa teraz chytať za čelo). Na krk vyfasujem Dimov mobil v nepremokavom obale na DIY šnúrke a teda kľudná veru nie som. Duševná pohoda je úplne v háji, keď sa hneď po chvíli spýta, za koľko metrov je najbližšia odbočka a vraj mám dole v rohu mierku. No dobre čav…. Jeden a desať kilometrov je pre mňa to isté a keď počuje moje triafanie do vetra, radšej zastavuje a v navigačke rýchlo mení nastavenia. Ale zase mám iné nadania… Našou úplne prvou zastávkou sa stáva chrám Tanah Lot Temple stojací na malom skalnom útese, ktorý bičuje jedna vlna za druhou. Dimouš vybieha na malú vyhliadku a ja sa rozhodujem pre chvíľku relaxu s kochaním sa na chrám. Tak relax nakoniec nebol, pózovala som minimálne na 30-tich rodinných fotkách (a to nepreháňam). Už som si myslela, že to ani neskončí, ale asi zbadali niekoho zaujímavejšieho, tak sa dav postupne rozpŕchol.

Tanah Lot Temple
Tanah Lot Temple

Druhou zastávkou bola čierna pláž Balian Surf Beach, ktorá je prakticky výhradne okupovaná surfermi. Dima spomínal, že bude piesok čierny, ale až takú čiernu som nečakala.

Balian Surf Beach
Balian Surf Beach

Konečne sa dostávame mimo hlavné cesty a užíváme si fakt skvelú jazdu. Jedno rýžové políčko strieda druhé, až si skoro nevšimneme blížiace sa dažďové mračná. Ak sa však chceme dostať do dedinky Munduk, kde sa plánujeme na noc ubytovať, nie je cesty späť a hlavne jazdíť v daždi bude zase nový zážitok.

Rýžové políčka
Rýžové políčka

Keď sa objavia prvé veľké kvapky, radšej vyťahujeme pršiplášte a smelo pokračujeme ďalej. Na jednu stranu má ten dážd fakt niečo do seba, ale vtedy ešte netušíme, že to najlepšie nás len čaká. Pred nami sú totiž jazera Tamblingan, Buyan a Bratan, ktoré ležia v sopečnom krátery. Sme však premoknutí a vzhľadom na nadmorskú výšku aj riadne premrznutí, takže nakoniec okolo jazier len prefrčíme v nemom úžase a rozhnodneme sa sem vrátiť na ďalší deň. Pomaly sa škriabeme na hranu krátera a scenérie sú neskutočné. Na jednej strane sledujeme tyčiace sa sopky zahalené v opare po daždi a o malú chvíľu už búcham do Dimouša, nech si všimne tie neuveriteľne hlboké rokliny pod nami.

Trošku dramatické scenérie
Trošku výhľad a nad nami čiernota že dovi

Nemôžeme však ani na minútu zastavovať, pretože tma sa nekompromisne blíži a cesty sú ešte stále mokré po daždi. Čím bližšie k Munduku sme, tým je asfaltka divokejšia. Chvíľu sa škrabeme neskutočne strmím kopcom, aby sme vzápätí prudko klesali. V jeden moment mám pocit, že spravíme kotrmelec, ako strmo sa rútime smerom nadol. Samozrejme sa môžem spolahňúť na môjho Dmitrijho, ktorý ma “ukľudní” vyhlasením, že keby je trochu viac mokro, dávno sme na zemi. Holt, vie, ako dodať grády na záver dňa. Vyzimení a unavení sa dovlečieme k Edy Homestay, ktorí sme rýchlo vybrali, kým sme prečkávali najväčší lejak. Izby su veľké a výhľad z terás neskutočný. Majiteľ Edy navyše orgnizuje jak školy varenia, tak treky po okolitých horách. Večeru si dávame v skvele recenzovanom Warung Classic a dezert je tak dobrý, že odpúšťame aj fakt, že po jednom kole pív im dochádzajú zásoby.

Deň dva alebo trošku vody ešte nikoho nezabilo… (160 km)

2. deň
2. deň

Ďalší deň nám u Edyho servírujú vraj typické miestne raňajky pozostávajúce z namletej ryže, kokosu a palmového cukru. Je to TAAAK dobré, že keby sa nehanbím, pýtam si duplu. Na rozlúčku nám dávajú ešte malý darček a my sa môžeme vracať tým neskutočným krpálom k jazerám, pričom najviac nás zaujíma Bratan, pretože na jeho brehu sa nachádza chrám Pura Ulun Danu Bratan zasvätený bohyni, ktorá má dohliadnuť na to, aby jazero nikdy nevyschlo. Človek si povie, že jedno jazero, no a čo…. Ale tento Bratan je zdrojom pitnej vody pre celé Bali. Nedivím sa, že si ho tak predchádzajú. Chrám je nesmierne fotogenický a Dimouš má veru problém sa v cvakaní zastaviť, ale keď zbadáme blížiace sa dažďové mračná, vieme, koľká bije.

Pura Ulun Danu Bratan
Pura Ulun Danu Bratan
Chrám majú aj na bankovke.
Chrám majú aj na bankovke.

Sprche sa samozrejme nevyhneme a navyše sa musíme vraciať tou húsenkovou dráhou vedúcou cez Munduk. Vyklepaná som jak ratlík.

Za tie nervy to stojí...
Za tie nervy to stojí…
Vianočné ruže tu rastú jak burina a majú minimálne dva metre.
Vianočné ruže tu rastú jak burina a majú minimálne dva metre.

Keď konečne prejdeme najhoršie úseky, čaká nás riadna sprcha. Takú prietrž mračien som ešte nevidela a po pár desiatkach metrov sa skrývame pod mini prístrešok. Nie že by mi dážď nejak vadil. Veľmi si užívam ten pocit tepla pod mojím vytuneným pršipláštom (zlaté Tchibo). Skoro po hodine najväčší humbuk utíchne a teda vyrážame na vyhliadku. Po necelej hodine však musíme zastať v ďalšom provizórnom polorozpadnutom prístrešku, pretože ďalej sa už fakt nedá. Vo finále sa obraciame pár kilometrov pred vyhliadkou a mierime do mesta Lovina. Aj tak v podstate šlo hlavne o tú cestu, ktorá bola v daždi asi ešte krajšia. Hlavne neskutočne štavnato zelená džungla. Takú zelenú len tak človek nevidí.

Typická brána pred vstupom do dediny. Má chrániť pred zlými duchmi
Typická brána pred vstupom do dediny. Má chrániť pred zlými duchmi.

V Lovine sa ubytovávame v lacnejšom Dupa Hotel a teda žiadna sláva. Celkovo sa mi tu moc nepáči. Pláž má tmavú farbu z vulkanickej činnosti, ale vyzerá skôr ako hnedé blato. Bonusom sú všetky bary a reštaurácie, ktoré si každá jedna k cenám v menu účtujú ešte minimálne 10 – 12% vraj pre vládu, čo sa dozvedáme až pri platení. Nie sú to tak závratné čiastky navyše, ale hrozne mi vadí tento “na tajňáča” spôsob. Hlavne sa s týmto stretávame zatiaľ len v Lovine… Som rada, že zajtra ideme ďalej.

Deň tri sa nechávame unášať prúdom… (198 km)

3. deň
3. deň

Tretí deň nás čaká najdlhšia trasa a to takmer 200 km. Vyrážame teda skoro ráno, aj tak nám nepríde Lovina ako miesto, kde sa treba zbytočne zdržiavať. Máme na pláne chrám Pura Ulun Danu Batur. Zaplatíme si lístky, ale hneď po vstupe nás odchytia miestne ženy, že si máme ako prejav úcty zaviazať pás látky okolo bedier. Pomôžu nám s tým a keď sme pekne vystrojení, spýtajú sa, či si tú obnosenú látku kúpime. Keď vidia naše vytreštené oči, povedia, že si ich môžeme za 20 000 rupiek aj požičiať (asi 35 korún/ 1,4€). Chudák Dimouš, väčšinu času v chráme neveriacky chytá ten kus handry medzi prstami, krúti hlavou a pre seba si šomre dokola: “20 000 rupii”. Chrám je ale pekný.

Pura Ulun Danu Batur
Pura Ulun Danu Batur
Pura Ulun Danu Batur a blížiaci sa dážď.
Pura Ulun Danu Batur a blížiaci sa dážď.
Pura Ulun Danu Batur
Pura Ulun Danu Batur

Z jeho hradieb je vidno sopku Gunung Batur. Na jej upätí je vidno stopy, kade tiekla láva. S touto sopkou je spojený aj smutný príbeh. Keď pred niekoľkými rokmi začala z Baturu láva vytekať, zastavila sa tesne pred chrámom, ktorý pod sopkou stál (práve Pura Ulun Danu Batur je vraj jeko kópiou). Balijci to brali ako zázrak. Preto keď sa onedlho začala sopka zase hnevať, bežali sa pred žeravou lávou skryť do tohto chrámu, čo sa im napokon stalo osudným, pretože vtedy sa už láve nevyhol.

Batur a stopy po láve.
Sopka Batur a stopy po láve.

Po chráme sme sa ešte rozhodli posunúť k trochu prefláknutej vyhliadke, z ktorej je vidno na jazero. Na jeho druhej strane miestni ľudia pochovávajú ľudí na cintoríne len tak, že ich jednoducho položia na zem a nechajú ich telá rozkladať. Samozrejme je to veľmi obľúbený turistický bod. Cesta zase vedie po hrane kráteru a tie výhľady sú neskutočné. Opäť sa spúšťa lejak a teda teraz naberá v mojom ponímaní slovo lejak úplne nový rozmer. Ide skôr o stenu z vody. S potešením zisťujeme, že sme v obliekaní pršiplášťov už rovnako zruční ako Balijci. Navyše vychytávame grify na oblečenie mikiny bez vyzliekania pršiplášťu a dávania dolu helmy. Človek je tvor extrémne učenlivý (predovšetkým, keď ide o jeho pohodlie a suchý zadok). Cesty sa postupne začínajú premieňať na potôčky, aby sa po ďalšej chvíli zmenili na menšie rieky. Voda sa valí zo všetkých strán a my sa doslova brodíme. Asi som vyšinutá, ale stále sa mi na tom niečo ohromne páči. Drobné zaváhanie nastane len dvakrát. Raz, keď nám hajzel vbehne do protismeru v zákrute a vytlačí nás z cesty za búrlivého vyblikovávania a druhýkrát, keď sa brodíme asi najväčším potokom celého Bali, ktorý bol pôvodne cesta a tam nás v plnej rýchlosti predbehne nákladiak, takže nám prúd vzduchu nadzdvihne pláštenky, aby nám tam vzápätí on nahnal všetku vodu z cesty. V tom momente by sa dali moje gaťky fakt žmýkať. V podstate sme z tých cca 200 km asi 160 nonstop v prudkom lejaku. Do nášho cieľového bodu, mesta Amed, dorážame úplne vyflusnutí, ale zároveň hrdí, že sme to zvládli. Ubytovávame sa v Nana Homestay a hneď, ako zbadáme krásnu veľkú izbu s rohovou terasou a výhľadom na more, rozhodneme sa ostať dve noci. Na večeru, popohánaní vlčím hladom, letíme do obľúbeného Warung Ole. Hneď pri prvom stole sedí česká rodinka, od ďalšieho sa po chvíli zdvihne dievča a začne do telefónu hovoriť česky. Bonus je, keď dorazí Balijec, prisadne si k tej rodinke a začne s nimi debatiť plynulou češtinou. Fakt vtipný deň…

Odkaz na fotky v lepšej kvalite: Indonesia 2016

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s