Indonézia cestopis – Kľudne to mohlo byť tsunami…

Nebudem tu vypisovať, ako som po návrate z roadtripu ležala celé dni pri bazéne a Dima chodil surfovať. Jednoducho sme relaxovali.

Tajne som ho cvakla, inak by ma kopol :)
Tajne som ho cvakla, inak by ma kopol 🙂

Čo sme však zistili je, že sa už nedalo fungovať bez klimošky. Presťahovali sme sa teda o ulicu ďalej do fakt pekného hotelu Kedin’s Inn s nádhernou záhradou a bazénom. Bola to taká príjemná oáza kľudu a konečne noci, kedy sme sa vyspali. Zároveň sme objavili poklad menom Warung Souvlaki, čo je pravá grécka reštaurácia. Zistili sme totiž, že máme akútny deficit čerstvej zeleniny. Jeden deň je dokonca tak silný, že si až kupujeme v supermarkete zeleninu na šalát. Pri pokladni nás prekvapuje, že sa rozhodne viac oplatí jedávať v reštauráciách, a tak si každý deň fičíme na gréckom šaláte a musake. Ak budete niekto v Kute a budete mať po krk ryže, určite Souvlaki doporučujem.

Milovaný Warung Souvlaki
Milovaný Warung Souvlaki
Kamoško za nami chodil každý deň do baru, aby ho Dima cvakol. Nežmurká, to oko má tak stále.
Kamoško za nami chodil každý deň do baru, aby ho Dima cvakol. Nežmurká, to oko má tak stále.
Grilovaná kukurica p
Grilovaná kukurica.

Ako dni utekali, začala nám chýbať motorka, to je jasné. Jej požičanie bol menší pôrod a nakoniec nám to zabralo dva dni. Ceny za prenájom zo Sorgy totiž neboli bežné. Keď sa nám teda konečne podarilo zohnať motorku aspoň za trochu prijateľnú cenu (po prežúrovanej noci, takže uff), navrhla som opäť zájsť do Uluwatu, pretože ta atmosféra tam je úžasná. Ten deň bol ale nejak zvláštny. V Kute boli mega obrovské vlny, ktoré striekali vodu z pláže až za múr na cestu medzi autá. Aj miestňaci vyzerali dosť prekvapene. V Uluwatu sme si sadli na terasku s výhľadom na surfarský spot. Dnes tu bolo plno surferov a všetci len sledovali tie mega vlny s pár odvážlivcami. Jedného sme dokonca videli ísť surfovať s prilbou.

Nemáme fotku z toho dňa, ale voda hučala až za túto bránu a z cesty bola rieka.
Nemáme fotku z toho dňa, ale voda hučala až za túto bránu a z cesty bola rieka.
Frajeri v Uluwatu
Frajer v Uluwatu
A ešte jeden ;)
A ešte jeden 😉

Ďalšou našou zastávkou bolo vyhliadkové miesto na Nusa Dua. Už z diaľky sme videli vlny, ktoré šľahali až nad vrcholky stromov. Pomaly sme sa teda blížili k výbežku ostrova, keď sa rozhučali poplašné sirény a všetci ľudia, ktorí si do tej doby robili selfíčka, začali v panike utekať čo najďalej od pobrežia. Nevedeli sme, či to znamená tsunami alebo čo, ale rýchlo sme utekali s davom. Najviac na prd bolo, že ak by aj šlo o tsunami, nachádzali sme sa na najplacatejšom bode celého Bali. Rýchlo sme vytiahli mobily a googlili správy. Na kľude nám nepridalo, že bolo v Indonézii pred niekoľkými hodinami zemetrasenie. Keď sa však tsunami nepotvrdilo a my sme sa trochu ukľudnili, vrátili sme sa na vyhliadku, nech spravíme pár fotiek. Hneď som si spomenula na video z tsunami v Thajsku na Youtube, kedy si to tam ľudia tiež fotili, kým neprišla vlna. No príjemný deň s opicou…

Pred vstupom ešte vyškerení.
Pred vstupom ešte vyškerení.
"Pár" infošiek pred vstupom na vyhliadku.
“Pár” infošiek pred vstupom na vyhliadku.
Jedna z vlniek. Tam pri zábradlí som jeden z mravcov aj ja.
Jedna z vlniek. Tam pri zábradlí som jeden z mravcov aj ja.

Dimouš si po dnešnom zážitku radšej nainštaloval aplikačku s upozorneniami na prírodné katastrofy. Má to len malý zádrhel. Tsunami vraj príde cca za sedem minút od zemetrasenia. Jemu chodí upozornenie po 15 minútach, takže v lepšom prípade budeme po tsunami zacvaknutí na palme čítať správu o tom, že sa blíži vlna. V horšom nám to už bude jedno. Bomba…. Ďalšie dni som sa hecla a chodím ráno behať, kým Dima surfuje a teším sa na svoje narodky. Tie boli nakoniec absolútne dokonalé. Dimouš mi celý deň plnil, čo mi na očiach videl. Absolvovali sme aj našu prvú spoločnú masáž v nádhernom Spa. Fakt ako princezná. By som si ten deň opakovala stále dokola. 🙂

Narodeninová pohda.
Narodeninová pohda.
Typická kvetinka rastie všade na Bali. Radi si ňou zdobia vlasy.
Typická kvetinka rastie všade na Bali. Radi si ňou zdobia vlasy.
A ešte jeden pozdrav do Partizánskeho. Aj tu majú topánku z trávy (umelej).
A ešte jeden pozdrav do Partizánskeho. Aj tu majú topánku z trávy (umelej).

Odkaz na fotky v lepšej kvalite: Indonesia

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s