Indonézia cestopis – Lombok a okradli nás!

Na Lomboku sme pristávali s dva a pol hodinovým meškaním, kvôli špatnému počasiu. Hladní sme teda boli jak vlci. Ubytko sme mali booknuté na dva dni na základe pozitívnych recenzií v Join Homestay, kde sme len zložili batohy a utekali na večeru do vopred vytipovanej reštaurácie Bucu. A teda 300g steak z tuniaka a mahi mahi s úžasnou prílohou za 90 korún (3,2 €) bol definitívny rozsudok, že inde už jesť veru nebudeme.

Pomer cena výkon je top.
Pomer cena výkon je top.

Keď sme sa vrátili do Joinu, začala ta pravá komédia. V izbe sme mali úplne novú klimošku, ktorá však každých 15 minút vyhadzovala poistky. Dima ich musel chodiť nahadzovať cez dosť divoký terén a ešte k tomu po tme. Nakoniec sa aj vyprdol na gate a chodil už len v trenkách. Bez klimatizácie sa tam nedalo fungovať. Ráno sme boli nasraní že dovi. Dimouš tam behal celú noc. Raz sa pod ním dokonca rozpadla stolička, keď sa tie blbé poistky snažil nejak uchytiť. Boli sme rozhodnutí sa presťahovať inam, aj keby prídeme o peniaze za ďalšiu noc. Keď sme sa Joinovi sťažovali, povedal, že to bolo tým, že naši susedia mali tiež pustenú klimatizáciu a ďalšiu noc tam nikto ubytovaný nebude. No uchlácholil nás, čo vám poviem. Ako moslim počas ramadánu mal asi veľké výčitky, tak sa fakt snažil. Požičali sme si teda od neho motorku a šli na prieskum okolia. Oproti Bali to tu je taká veľká dedina. Všade sa potulujú kravy a drobná hydina. Kto nemá kohúta, ako keby ani nebol. Fakt príjemné, hlavne o piatej ráno. A je tu veľa psov. Niektorí sú teda až tak zdegenerovaní, že vyzerajú jak hjeny. A ja teda moc dobre viem, ako hjena vyzerá (videla som Levieho kráľa). Na motorke sa teda vyberáme cez túto malú ZOO k pláži, ktorá je plná malých guličiek. Človek sa v nich doslova prepadá.

Guličková pláž
Guličková pláž
Keby sa v nej človek neprepadá, bolo by to fakt príjemné miesto.
Keby sa v nej človek neprepadá, bolo by to fakt príjemné miesto.

Ďalej sa ideme pozrieť do surfarskej dedinky, kde nás hneď odchytáva miestny mládenec, aby nám ponúkol predraženú loďku. Opäť si len potvrdzujeme, že v tomto je Kuta na Bali oveľa lepšia. Človek si len príde na pláž, pozrie sa, či to dnes za niečo stojí a surfuje. Tu je to veľmi komplikované a tomu zodpovedajú aj ceny. Hlavne každý má tendenciu tvrdiť, že ťa vezme na miesto, kde sú super vlny a ak kecá, vyhodil si peniaze do vzduchu. Tak sme si to tu prvý deň trochu obišli a chystali trasu na okruh okolo Lomboku, na ktorý sme plánovali vyraziť na druhý deň ráno. Join nám požičal prakticky skoro novú motorku (asi má stále výčitky kvôli tej klimoške). Trochu iný stroj ako na Bali. Plán bolo sa dostať do dedinky Senaru a tam stráviť noc. Dedinka slúži ako štartovací bod na treky k druhej najvyššej hore Indonézie sopke Rinjani, ktorá je vysoká 3726 m.n.m. Cesta je celkom v pohode. Jedinou nevýhodou Lomboku je, že človek nemá možnosť výberu trasy, keďže moc iných ciest tu nie je, takže úsekom s mega naloženými nákladiakmi sa vyhnúť moc nedá. V Senaru sa ubytovávame  v Pondok Guru Bakti s druhým najkrajším výhľadom z terasky našej cesty (prvé je stále Railay Beach). Ten výhľad je teda fakt wau. Vidíme Rinjani v plnej svojej kráse a monumentálnosti a dokonca aj vodopád. Keďže sme dorazili skôr, ako sme si mysleli (fakt človek nemá moc možností vymýšľať po ceste blbosti), hneď sme sa k vodopádu vybrali. Vstupné je symbolické a dá sa dostať jak k lepšie prístupnému Sendang Gila, tak k vzdialenejšiemu Tiu Kelep, ktorý som ja vynechala, keďže sa k nemu brodí riekou a nechcelo sa mi namáčať až po riť (fajnovka, no čo). Po vodopádoch v Laose som už aj tak náročná. Ráno nás samozrejme zobudili kohúti, ktorých už voláme zásadne len po chorvatsky (kto nevie, kuk do slovníku) a teda ak bol včerajší výhľad pecka, ráno to bola riadna bomba. Milujem tieto horské dedinky, ten vzduch, ich atmošku… Jaj!

Náš výhľad
Náš výhľad.
Cesta k vodopádom.
Cesta k vodopádom a la Jurský park.
Sendang Gila Waterfall
Sendang Gila Waterfall
Tiu Kelep Waterfall. Lepšiu fotku sa Dimovi nepodarilo spraviť, veľmi tam striekala voda.
Tiu Kelep Waterfall. Lepšiu fotku sa Dimovi nepodarilo spraviť, veľmi tam striekala voda.

Druhý deň sme plánovali doraziť s väčšou zachádzkou do hlavného mesta Mataram. Ale tak plánovať si môžeme… Chytila nás taká prietrž mračien, že sme zachádzku odložili a snažili sa čo najskôr doraziť do Mataramu. Ale toto bol teda mazec. Len sme s obavami mysleli na tých, čo sa v tomto pekle škrabú na Rinjani. Fakt masaker.

Chvíľku pred lejakom.
Chvíľku pred lejakom.

Keď sme konečne vysilení a mokrí úplne všade (ani pláštenky nepomohli) dorazili do Puji Homestay, uderil kúsok od nás taký hrom, že som si od strachu skoro cvrkla. Taký malý koniec sveta. Inak teda v Puji super ubytko s klimoškou, výbornými raňajkami a lacným pivom za 284 korún (10,5 €). Teda dosť slušné. Len ak sa sem vyberiete počas ramadánu, tak sa tešte na budíček o štvrtej na prvú rannú, ktorú následne vystrieda miestny kohútí zbor. Ale dali nám veľa najesť, majú odpustené. Po fakt výdatných raňajkách sme vyrazili na Desert Point, ktorý sme museli včera kvôli počasiu vypustiť. Cesta k záveru bola určená len na crossky. Miestami som musela zliezť a odcupkať si to po vlastných, bo šutre jak ľudská hlava. Dôvodom našej cesty sem je povesť tohto miesta. Ak má totiž človek šťastie, môže tu odsurfovať najdhší tunel vo vlne na svete. Keď sme sa tam konečne doslova dohrkali, čakal tam na vlny len jeden chalan, inak dosť mrtvé miesto. Po ceste späť sme stretli pár ďalších hrkotajúcich zvedavcov. Trochu sme ešte prebrázdili okolie a vydali sa späť k Joinovi. Ten nám celý natešený ponúkal motorku na ďalší deň zdarma a zľavu za naše ubytko (výčitky kvôli klimoške stále pokračujú). Za tie tri dni sme najazdili 420 km a  neubránila som sa porovnávaniu s Bali. Za mňa je teda Bali viac “pre mňa”. Ak má niekto rád menej ruchu a nevadí mu všade na ceste rozkokošená hydina so samovražednými sklonmi, tak sa mu bude Lombok určite páčiť.  Dosť mi vadilo, že akonáhle sme sa približovali k zaľudnenejším miestam, všade bol bordel a plno odpadkov. Ja osobne sa teším späť do našej baliskej Kuty. Teším sa na tú atmosféru, na miestnych “kovbojov”. Jo, tých som asi predtým zabudla spomenúť. Veľkým trendom je, keď si miestny surfer z pláže narazí turistku, ktorá je ale v 99% prípadov tak štyrikrát väčšia než Balijec. Keď sme videli už x-tý takýto pár, Dimovi to nedalo a trochu pogooglil a je o tomto trende dokonca natočený dokument. Link na ukážku prikladám, aj keď je už starší.

Všetci sú nastajlovaní jak z dákeho chlapčenského boybandu, konce vlasov vyperoxidované akože “od slnka”, tetovania… Dokonca aj Guntur, od ktorého si Dima požičiava surf na pláži, má svoju veľkú Švédku, ktorá sem zrovna pred pár dňami zas priletela, aby mu vybavila víza do Švédska. Asi mu teraz všetci parťaci z pláže závidia. Taká mužská “pretty woman”, ktorej sa “to” podarilo a už sa teda Dimovi pochválil, že začiatkom júla letí do Švédska. Či sa ešte niekedy vráti, toť otázka…

Už nás chalani čakajú :)
Už nás chalani čakajú 🙂
Miestny lámač žempnských sŕdc.
Miestny lámač ženských sŕdc.
Raňajšia cesta do práce.
Raňajšia cesta do práce.
Naša Kuta
Naša Kuta Beach

Návrat na Bali nám však pokazil jeden nepríjemný zážitok z letiska. To moje jelito si zabudlo prehodiť skládací nožík Victorinox z príručnej batožiny do batohu. Pri kontrole mu ho samozrejme našli, ale boli tak neskutočne láskaví, že poslali Dimouša, nech sa vráti na check-in a dohodne sa s nimi, aby ho mohol schovať do batohu. Tí ho asi proti všetkým pravidlám pustili až na plochu, našol batoh, schoval nôž a mohli sme spokojne odletieť. Pri výdaji batožiny ma teda celkom naštvalo, že som mala na mojom batohu úplne strhnutý nepremokavý obal a len strčený za popruh. Dimouš ho mal stiahnutý asi do polky. Keď sme dorazili na hotel, zistili sme, že to nebola náhoda, ale naše batohy prehľadávali. U mňa našli len pohotovostný toaleťák, ale Dimoušov Victorinox bol fuč. No nervy mal teda riadne. Ani si neviete predstaviť, aký je pre nás nôž dôležitý a koľkokrát nám pomohol (navyše mal otvárak na pivo), s ním Dima vystrúhal penis na Railey… No smutný zážitok k záveru. Budeme na neho s láskou spomínať….

Odkaz na fotky v lepšej kvalite: Indonesia

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s