India cestopis – Kochi

Nastal deň, ktorého som sa obávala, odkedy sme pristáli 5.3. v Ázii. Ideme do Indie. Stále som nejak tajne dúfala, že tam nakoniec nepôjdeme. Bojím sa toho množstva ľudí, špiny, smradu… Len som to sľúbila Dimoušovi a čo niekto nesľúbi z lásky? Ale aj tak som stále verila v zázrak. Samozrejme som sa nezdržala svojích komentárov. Sklapla som až na letisku v Kuala Lumpur, kde mi v Pandore Dimouš vybral oneskorený narodeninový darček. V Kochi sme pristáli okolo jedenástej večer a po prvotnej čumende miestnych chlapov som si teda radšej okolo kraťasov omotala veľkú šatku. Vybrali sme cash, kúpili sim-ky (Dimouša si tam chalan fotil na mobil akože identifikácia) a kupili predplatený taxík bez klimošky do centra Kochi, keďže vonku bolo oproti Bali fakt príjemne. Lenže tu to asi berú, že ak si objednáš auto bez klimatizácie, vytrestajú ťa miernym uvarením. Šofér zkrátka nechcel otvoriť ani jedno okno a my sme sa ocitli v polnočnej zápche. Pomaly sa zahmlievali všetky okienka, ťažko sa nám dýchalo a už som len myslela na Lea a Kate a ich poprvé na palube Titanicu so zarosenými oknami. V našom prípade to teda romantické nebolo. Keď sa Dima ozval, prečo nemôže otvoriť aspoň okno, najprv povedal, že to má zakázané, potom ich nasrano kúsok stiahol, vyšiel von a urazene za sebou pleskol. No komedia ako v Bollywoode. Prvýkrát sme mali tu česť s urážlivým taxikárom. Keď sa kolona konečne rozbehla, zastavili nás po pár kilometroch policajti. Teda zastavili… Náš šofér pribrzdíl a z niekoľkých centimetrov fúkol na alkohol tester. Fakt humorné to sledovať. Chcela by som vidieť alkáča, čo takto vôbec niečo nafúka. V Kochi sme sa ubytovali v Kevins Placid Homestay a teda majiteľ Henry je najväčšie zlatíčko na svete. Ďalší deň sa vyberáme do hipsterskej kaviarne na raňajky, keďže sme hladní a nemáme silu hľadať niečo iné. Zároveň si kupujeme lístky na večerne predstavenie tradičných tancov Kathakali, kedy nám doporučujú prísť skôr a pozrieť si proces nanášania make-upu. A to je teda proces. Všetky farby získavajú trením plochy potretej kokosovým olejom a farebnými kameňmi. Zážitok je, keď tanečníkom zložito prirábajú na tvár dekorácie z papieru.

Nanášanie make-upu
Nanášanie make-upu
Prehliadka, čo ktorý pohľad v kathakali znamená.
Prehliadka, čo ktorý pohľad v Kathakali znamená.
Kathakali - Arjuna
Kathakali – Arjuna
Kathakali
Kathakali
Kathakali - Lord Shiva
Kathakali – Lord Shiva
Kathakali
Kathakali

Pri hľadaní miesta na večeru zisťujeme, že je prakticky nemožné nájsť reštauráciu s pivom. Kerala mala totiž veľké problémy s alkoholizmom, tak vláda veľmi zásadne obmedzila predaj alkoholu. Licenciu majú len 5-hviezdičkové hotely a špeciálne predajne, kde vraj bývajú po práci fronty jak blázen. Na druhý deň nás zachraňuje Henry a kupuje nám niekoľko pív k sebe do chladničky. Zisťujeme, že je možné si u nich dať aj raňajky a cítime sa jak u maminy. Jeho žena nám každé ráno vyvára dokonalé keralské špeciality. Najviac nás pobaví, keď jeme ten najsladší ananás v našom živote a Henry sa nám ospravedlňuje, že nie je moc sladký kvôli monzúnu. Hlavným dôvodom, prečo sme si na začiatok vybrali Kochi je plavba po backwaters, čo je dokonca jedným z highlightov celej Indie. Podobné plavby nás zatiaľ ani raz nesklamali a táto je teda extra dobrá. Plavíme sa totiž na lodi bez motoru, ktorú poháňajú len dvaja muži s bambusovými tyčami, takže ako bonus trochu šetríme okolitú prírodu a zároveň nás hukot motoru neruší od kochania sa prírodou a užívania si plavby. Super je, že počas monzúnu je všetko extrémne zelené a fakt krásne. V cene plavby je aj obed, ktorý nám servírujú na jednom z ostrovov. Fakt skvelý deň.

Pán sa dosť namakal.
Pán sa dosť namakal.
Backwaters v Kerale
Backwaters v Kerale
Príroda je tu neskutočná.
Príroda je tu neskutočná.
Bežný život v Kerale.
Bežný život v Kerale.
Bez loďky sa tu žiť nedá.
Bez loďky sa tu žiť nedá.
Tento vták bol aj na logu piva.
Tento vták bol aj na logu piva.
Kačičky
Kačičky
Obed na ostrove.
Obed na ostrove.
Rovnakou loďkou sme sa plavili
Rovnakou loďkou sme sa plavili.

Musím sa priznať, že stále nejak neverím, že sme v Indii. Je mi jasné, že zatiaľ sme v tej “peknej” Indii. Tá pravá nás čaká až v Bombaji a New Delhi. Čo som si ale stihla za tu chvíľu všimnúť je, že Indovia sú profesionálni čumilovia. Čumia nonstop a uprene. Nevadí im, že ich vidíme. Na to si budem musieť asi chvíľu zvykať. Ďalšou vecou sú muži. Tí sú tu zženštilí a afektovaní. Zároveň spolu často chodia v objatí, prípadne sa držia za ruky. Upozorňujem, že nejde o gayov. Zkrátka je to tu bežný spôsob prejavu priateľstva. Aj na to si stále zvykáme. A čo ma teda prekvapuje asi najviac, že Indovia majú oveľa tmavšiu pleť, ako som si myslela. Teda myslela, skôr akú predstavu som získala po pozretí bollywoodskych filmov. Tak svetlých Indov nie je možné vidieť. Zrejme sa opäť považuje svetlá pleť za niečo lepšie a atraktívnejšie, ako je tomu vo väčšine prípadov Ázie. Tretí den v Kochi si požičiavame motorku, pretože si ešte chceme užiť atmosféru backwaters. Zároveň narážame na prvý nepríjemný zážitok. Paní na benzinke nám pri platení vydá ako do 500 rupií, pričom jej Dima podal tisícovku. Na chvíľu nás úplne zblbne, ale našťastie si Dimouš spomenie, že jedinú päťstovku rozmenil večer predtým v obchode. Paní nám teda podá aj zvyšok a tvári sa ako keby nič. Aspoň nás to upozornilo, že tu budeme musieť byť asi viac obozretní a všetko dvakrát kontrolovať. Ale inak sme si deň na motorke užili na jednotku a po veeeeľmi dlhej dobe mali opäť kvalitné espresso.

Keralské pláže
Keralské pláže
Keralské pláže
Keralské pláže
Celkom tu pražia vlny.
Celkom tu pražia vlny.

Po rannom pokuse o oklamanie nás na benzínke a tom neustálom fakt nepríjemnom čumení mi to nedáva a googlim, čo nepríjemné nás môže stretnúť. Pôvodne ma pred cestou do Indie odrádzala špina a smrad, ale teraz si uvedomujem, že to bude ten najmenší problém. Okrem extrémnych prípadov znásilnení, ktorými je India nechválne známa, nachádzam neuveriteľné množstvo prípadov pokusov o podvod a okradnutie turistov. Keď to hovorím Dimovi, ten začne hľadať v Lonely Planet a neprichádza s lepším výsledkom. Dokonca 4 strany venujú len doporučeniam pre ženy a osamelých cestovateľov. V prvom rade je čumenie normálne, žena si musí dávať pozor, aby ho neopätovala, pretože indický chlap si to môže vysvetliť ako záujem. Ďalšou vecou je, že tu musím chodiť kompletne zahalená a v čo najviac voľnom oblečení, takže najbližšie dni chodím v tom teple v rifliach a čakajú ma nákupy, na ktoré sa asi prvýkrát v živote neteším, pretože budem nosiť dáky stan alebo čo. Tiež musíme kontrolovať uzávery na vode a či nie je fľaša poškodená, pretože ich radi prelievajú. Ak človek priletí do veľkého mesta po zotmení, mal by počkať do rána na letisku. Nikdy si nevziať taxík za “special price”. Na vlakových staniciach sú často podvodníci vo falošných uniformách. Pri nakladaní batožiny kamkoľvek je potrebné ju neopustiť do poslednej možnej sekundy. Objavili sa aj otravy jedla, aby vám následne zavolali predraženého “doktora”. V nemocniciach často robia drahé vyšetrenia a röntgeny, ktoré nepotrebujete, len aby bol účet čo najvyšší. Takto by som mohla pokračovať do nekonečna. Takže špina a smrad ma momentálne trápia najmenej. Hlavne celé dni chodím so sklonenou hlavou a snažím sa nevnímať tie ich pohľady, aj keď už začínam veriť na “z očí”, pretože mi je nejak šoufl od žalúdka a hlava ma už bolí prakticky nonstop. Takže na záver len napíšem, je to tu iné a často vidíme neuveriteľné veci, ale zároveň aj veľmi náročné a vyčerpávajúce. Uvidíme, čo príde s veľkými mestami, kde je prípadov podvodov najviac.

Malá frajerka na záver :)
Malá frajerka na záver 🙂

Odkaz na fotky v lepšej kvalite: India

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s