India cestopis – Bombaj a New Delhi

Po pristáni v Bombaj sme si vzali pre-paid taxík a dúfali, že šofér nebude jeden z podvodníkov a zavezie nás do hotelu Elphinstone, ktorý sme mali rezervovaný. Hotel nám totiž spoločne s potvrdením rezervácie poslal aj siahodlhé varovanie pred podvodníkmi, telefón na políciu a ich 24-hodinovú linku v prípade núdze. Pekné privítanie… Po chvíli nám ale taxikár povedal: “no english”, tak ma trochu ukľudnilo, že keď nevie anglicky, nebude sa snáď snažiť nás oklamať. Viem, že som už asi paranoidná… Nakoniec sme s týmto dobrým mužom strávili skoro tri hodiny v bombajskej zápche a teda tu slovo zápcha nabralo úplne nový rozmer. Absolútny chaos, žiadne pravidlá a nonstop neutíchajúce všadeprítomné trúbenie. Myslela som si, že som už videla šialenú premávku, ale tu je to o dimenziu inde. Pomedzi autá sa predierajú vychudnutí muži a ťahajú niekoľkometrové armatúry a samozrejme všade bordel. Dima sa smeje, že na niektorých miestach musí byť asfalt úplne ako nový, pretože ho hneď na začiatku zasypali odpadkami a tým zakonzervovali. V akých príbytkoch tu ľudia žijú sa ani nedá opísať. Jednoducho masaker.

Triedenie odpadkov v uliciach Bombaju.
Triedenie odpadkov v uliciach Bombaju.
Pouličné stánky
Pouličné stánky

Do hotelu som sa dovliekla polouvarená v obligátnych rifliach, takže bolo jasné, že prvou vecou v Bombaji bude nakupovanie. Večer sme zblajzli dokonalé butter chicken za ľudových 40 korún (cca 1,5 €) a konečne ho ako normálni ľudia spláchli pivom. Na druhý deň sme sa nechali taxíkom odviezť do najväčšieho obchodného centra v Bombaji a teda čakal nás úplne iný svet. Hemžilo sa to tu Indami so svetlou pleťou a drvivá väčšina bola oháknutá jak z módneho editoriálu v drahých značkách a ženám sa na predlaktiach hompálali luxusné kabelky. Vyzerali sme tam jak dvaja chudobní príbuzní. Ale čo ma prekvapuje najviac je, že sa medzi sebou bavia anglicky. Na indických televíznych staniciach tiež často používajú anglické slová, ale aj tak je väčšina v hindu, tu sa spolu bavia matky s dcérami anglicky so silným indickým prízvukom. Nakoniec teda nákupák ohromne veľký, ani sme ho celý nazvládli prejsť, veľa obchodov ako na Parížskej v Prahe. Ja som sa tu na čumilov vyzbrojila niekoľkými vecami a dokonca aj ich tradičnými elasťákmi so šatami, ktoré tu okrem sárí často nosia. Sárí je teda doménov starších oplácaných žien, takže im vždy visia faldy na chrbtoch.

Toto je len malý zlomok z obchodného centra.
Toto je len malý zlomok z obchodného centra.

Nakupovanie nás riadne vyšťavilo, takže keď sme v jednej z reštaurácií v obchoďáku zbadali ponuku čapovaného (!) piva, nedalo sa odolať. Rovno sme sa aj navečerali a pri pivku si užili zápas Dominiky Cibulkovej. Čo sme si ale stihli všimnúť a dosť nepríjemne nás šokovalo bolo, ako zle sa chovajú Indovia k Indom, teda tí, ktorí boli v reštike ako hostia voči tým, ktorí ich obsluhovali. Fakt nepríjemné. Po večery sme sa prvýkrát rozhodli na cestu využiť Uber, keďže taxikári pred shopping mallom sa asi s koňom zrazili a chceli trojnásobok. Už pri čakaní na auto mi nebolo najlepšie. V aute sa to ešte zhoršilo a keď sme dorazili na hotel, už som sa len krčila v bolestiach a ledva sa vyštverala do schodov. Zle mi bolo jak psovi. Neskôr som začala vracať ako asi ešte nikdy v živote. Neudržala sa vo mne ani voda a bolesti som mala šialené. Fakt som mala strach a na Dimoušovi bolo vidno, že mu tiež nie je všetko jedno. Cítila som sa, ako keby ma niekto otrávil. Jedli sme obaja to isté, takže tomu fakt nerozumiem. Druhý deň som celý polomrtvá preležala. Aspoň že tam bolo HBO, pretože to bola tá najmenšia klaustrofobická izba na svete. Dima vybehol von, kúpiť mi aspoň dáke sušienky a pri tej príležitosti spravil pár fotiek.

Gateway of India
Gateway of India
Takto sa tu chlapci vodia za ruky. V pozadí známy hotel Taj Mahal.
Takto sa tu chlapci vodia za ruky. V pozadí hotel Taj Mahal Palace.
Miestny švihák.
Miestny švihák.
Promenáda, kam sa chodia Indovia pracujúci v kanceláriách vyvetrať.
Promenáda, kam sa chodia Indovia pracujúci v kanceláriách vyvetrať.

Ďalší deň nás čakal let do New Delhi. Len som sa modlila, aby som ho nejak zvládla. Lietadlo malo už klasické meškanie, o ktorom Vás nikto nikde neinformuje. V New Delhi na nás čakalo “báječných” 38 stupňov v tieni, takže po chvíľke hľadania taxíku mi prišlo tak zle, až som sa bála, že sa tam Dimovi sklátim na betón. Vbehli sme nazad do príletovej haly, ale z tade nás hneď posielal ozbrojený chlap von. No des. Nakoniec sme zas vzali Uber. Tie tu fungujú až prekvapivo dobre. Čo bolo strašné hneď po výjazde z letiska, boli deti. Prechádzajú sa pomedzi autá, ktoré stoja na semafóroch a žobrú. Človeku to trhá srdce. Sotva môžu mať 5 rokov, niektoré aj menej. Sú špinavé, bosé a ukazujú, že sú hľadné. Viem, že pre niekoho “pracujú”, ale je toto normálne? Aké majú detstvo a čo z nich vyrastie? Presne tí podvodníci, ktorí číhajú na každého turistu, aby ho okradli… Hotel Tashkent Palace sme vybrali v turistickej štvrti na základe recenzií a to bol teda “palác” a štvrť….Viac smradlavé, špinavé a zapľuvané ulice som ešte nevidela. Neviem, ako toto môžu nazývať štvrťou pre turistov, prípadne aká katastrofa sa tu odohrala… Palác na tom nie je o moc lepšie, klimatizácia hučí jak traktor. Len nechápem, z kade vzali tie fotky a pozitívne recenzie, čo mali na nete.

Naša "turistická" štvrť v Old Delhi...
Naša “turistická” štvrť v Old Delhi…
Old Delhi
Old Delhi
Premávka tu je oveľa menšia než v Bombaji.
Premávka tu je oveľa menšia než v Bombaji.
Práca snov, prepchávanie kanalizácie bambusom....
Práca snov, prepchávanie kanalizácie bambusom….

Stále som nebola fit, takže celý ďalší deň som zas strávila v posteli pri HBO a zvuku toho traktora, ale bolo nám jasné, že dlho tu nevydržíme a radšej sa najrychlejším možným spôsobom presunieme do Agry. Dimouš šiel opäť trochu preskúmať New Delhi. Prišiel vcelku hotový, keďže sa pre zmenu chcel každý fotiť s ním. Ale aspoň ma ukľudnil, že som o nič neprišla a len sme si potvrdili, že veľké indické mestá sú dosť humus. Teda aspoň pre nás…

Prezidentský palác
Prezidentský palác
New Delhi. Už chápem to "new".
New Delhi. Už chápem to “new”.
Ťažký život rikšáka.
Ťažký život rikšáka.
Vlaková stanica.
Vlaková stanica.
Nosič
Nosič
Dimouš bol opäť atrakcia.
Dimouš bol opäť atrakcia.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s