India cestopis – Agra a Taj Mahal

Na cestu z Delhi do Agry sme sa rozhodli využiť najrozšírenejšie a najbežnejšie indické prenášadlo a teda vlak. Keďže som stále nebola úplne vysmiata a fit, vybrali sme cestu s Gadimaan Express, ktorý je momentálne najrychlejším vlakom Indie a jazdí len necelé tri mesiace. Vlakovka teda klasika, ktorá sa dá v Indii čakať. Ľudia spia na nástupišti, žobrajúce deti, chaos, ale Dima tvrdí, že centrálna stanica v New Delhi je na tom ešte horšie. Usadíme sa a na naše prekvapenie a indické nepomery, vyrážame na sekundu presne. Kým prechádzame cez Delhi, je to podívaná se vším všudy. Vidíme príbitky pod mostom, táboráky medzi kolajami, ale nič neprekoná troch kámošov, ktorí pri sebe čupia a kadia medzi kolajiskom a čumia na náš vlak. Už len čakám, kedy nám začnú mávať. O kúsok od nich vykonávajú rovnakú činnosť ďalší. Fakt neskutočné. Dima ich označil “sracie komando” a teda vystihol to presne. Inak náš vlak je nejaký luxusnejší a to sme si objednali nižšiu triedu. Od vyrazenia nás zásobujú vodou, džúsikmi a keď dorazia s táckou s jedlom, čumíme jak dvaja puci. Cesta ubehla neskutočne rýchlo a ja už mám zase späť svoj prežierací apetít, takže vesmír je opäť v rovnováhe.

Raňajky vo vlaku.
Raňajky vo vlaku.

Na stanicu nám mal hotel Ray of Maya poslať auto. Z auta bola nakoniec motorikša, ale boli sme v kľude, keďže ho poslali oni. Už po ceste nám pchal šofér malý notes, kde boli v rôznych jazykoch napísané recenzie na jeho služby sprievodcu. Z Lonely Planet sme vedeli, že bez rikše sa tu nepohneme, takže po zvážení, že je z nášho hotelu sme sa dohodli na dva poldenné výlety. Keďže chcel dohromady 1000 (400 kč/ 15 €) rupií, čo bolo viac, ako sme sa dočítali, že by mala podobná služba stáť, Dima mu navrhol, že prvý deň mu dáme 400 a ak budeme spokojní, ďalší deň 600. Dnes nás mala čakať pevnosť a miestne trhy a trhy sú naša slabosť. Pevnosť bola krásna a fakt veľká. Čo nás však nemilo prekvapilo bolo vstupné 550 rupiek (200 kč/ 7,5 €) pre turistov a 40 pre Indov. Viac nám ani nemôžu dať najavo, že sme tu len chodiace peňaženky. Chvíľu sme si ponadávali a potom sa už len kochali. Hlavne som z nej prvýkrát zbadala Taj Mahal a moje srdce poskočilo radosťou. Klasicky nás furt otravovali s fotením. Niektorí sú tak drzí, že k nám pribehnú a cvaknú si nás do ksichtu a ani sa nespýtajú.

Agra Fort
Agra Fort
Agra Fort
Agra Fort
Detail mriežky z mramoru.
Detail mriežky z mramoru.

Po pevnosti nás mali čakať spomínané trhy. Vždy tam radi fotíme a sledujeme, čo všetko možné aj nemožné sa na dá v danej krajine kúpiť. Náš rikšák Vikram zrazu zastal a začal nám vysvetlovať, že v Agre býva príliš horúco a vlastne regulérne trhy nemajú, ale sú tu výrobné dielne a tam nás vezme. No napadlo nám, prečo to ešte pred chvíľou volal market a zrazu to už market nie je, ale budiš. Zrazu zastal pred obchodom so sárí a iným textilom a poslal nás dnu. Stačila jeden pohľad a vedeli sme, o čo ide. Bola to klasická hadráreň pre turistov, kde sme boli len my dvaja a hneď nám začali pchať a ukazovať všetko možné. Po minúte sme vyšli von a milému Vikramovi slušne povedali, že podobné obchody nás nezaujímajú a chceli by sme buď vidieť trhy, alebo nech nás vezme k nejakej ďalšej pamiatke. Ten nás dal úplne dolu, keď vyhlásil, že ak nechceme vidieť ďalšie “výrobné dielne”, zavezie nás na hotel, že dnes nás skrátka inam nevezme. No nasraní sme boli že dovi a museli s ľútosťou priznať, že tu človek nesmie byť ani na chvíľu dôverčivý. Verili sme, že keď ho poslal náš hotel, nebude sa jednať o tento typ “šoféra”. Za dohromady cca 4 km teda skasíroval 400 rupií a ani brvou nepohol. Dimu som už dávno nevidela tak naštvaného a sklamaného. Jasne, nie je to veľa peňazí, ale vždy ide o ten blbý princíp. Takže neustály pocit, že sme dojné kravy, sa len umocňuje. Ďalšie ráno nastavujeme budík na piatu, aby sme stihli východ slnka pri Taj Mahale. Taj Mahal je symbolom celej Indie, od roku 2007 zapísaný medzi novodobých sedem divov sveta a môj veľký sen, odkedy som o ňom asi pred desiatimi rokmi čítala knihu. Samozrejme mi nikdy nenapadlo, že by som ho raz mohla vidieť. Keďže sme, kde sme, cálujeme za vstup okrúhlych 1000 rupiek, Indovia 40…. Mám sa rozčuľovať? Môže vláda týmto ľuďom viac ukázať, aby turistu ošklbali až na kosť, než mu napáliť 25 násobne vyššie vstupné? Toť otázka, na ktorú je aj škoda odpovedať. Ďalšia bizardnosť je vstup do areálu. Sú tu 4 rady: indické ženy, cudzinky ženy, indickí muži, cudzinci muži. Na konci stojí jeden chlap, ktorý spraví na lístku dierky, ďalší naň dá razítko… Toľko zbytočne zamestnaných ľudí je mimo naše chápanie. Ďalšou zastávkou je bezpečnostná kontrola, kde sa naserem do biela, pretože ženská mi vysype celý obsah tašky na stôl a potom mi to tam začne v hrstiach hádzať späť. Dimu posielajú so statívom do odkladacích boxov, ktoré sú a la India na úplne druhom konci areálu, takže si absolvuje šaškárňu s radom pre mužov turistov (kde je úplne sám) ešte raz. Po ceste k hlavnej bráne obaja predýchávame a potom ho zbadám. Zatiaľ len cez klenbu brány a v jemnej hmle.

Môže byť ten pohľad dokonalejší?
Môže byť ten pohľad dokonalejší?
Takto vyškerená som celý čas :)
Takto vyškerená som celý čas 🙂
Selfičko s Taj Mahalom musí byť.
Selfičko s Taj Mahalom musí byť.
Detail s prekrásnym zdobením.
Tu je krásne vidieť monumentálnosť a precízne zdobenie.

Je nádherný. Ústa dokorán a len stojím v nemom úžase. Vždy som sa zamýšľala, ako môže vyzerať, že sa vznáša, čo som čítala na viacerých miestach, ale je to tak. Je miliónkrát krajší, než som si predstavovala. Zabúdam na všetky nervy a len sa kochám. Nebudem tu opisovať celý príbeh okolo jeho vzniku, pretože by som sa samozrejme nevedela zastaviť, ale Taj Mahal bol postavený ako miesto večného odpočinku a symbol veľkej lásky Shah Jahana k jeho milovanej manželke Mumtaz Mahal alebo Perle palácu. Mumtaz Mahal mu stihla za svoj krátky život porodiť 14 detí, posledný pôrod sa stal jej osudným. Po jej smrti vyhlásil dvojročný smútok a zaprisahal sa, že svojej milovanej žene nechá postaviť pomník, aký ešte svet nevidel. Na stavbe sa pracovalo celých 22 rokov, bol použitý najlepší mramor z 300 km vzdialeného lomu, všetka kvetinová výzdoba je z osadených polodrahokamov a kaligrafia z čierneho mramoru. Keby sa stavia dnes, jeho cena je neuveriteľných 827 miliónov dolárov. Taj Mahal je až neuveriteľne symetrický. Jedinú nerovnováhu do neho prináša sarkofág Shah Jahana, ktorý je k tomu patriacemu Mumtaz Mahal až neprirodzene namáčknutý. Žiaľ, dnu sa nesmie fotiť. Ale mreže z mramoru v tvare popínavých raslín boli niečo neskutočné, rovnako ako kvetinová výzdoba, ktorá bola vo vnútri oveľa precíznejšia a detailnejšia. Ja som si prehliadku absolvovala viackrát, pretože tohto miesta človek nemôže mať asi nikdy dosť.

A ešte jedna pózovačka.
A ešte jedna pózovačka.
Pohľad zboku, kde je dobre vidieť, že jeden z minaretov je už vyčistený a ten druhý to zatiaľ len čaká.
Pohľad zboku, kde je dobre vidieť, že jeden z minaretov je už vyčistený a ten druhý to zatiaľ len čaká.
Toho pohľadu sa neviem nabažiť....
Toho pohľadu sa neviem nabažiť….
Detail kvetinovej výzdoby z polodrahokamov.
Detail kvetinovej výzdoby z polodrahokamov.
Atmosféra tu je neskutočná.
Atmosféra tu je neskutočná.
Rovnako človek môže stráviť hodiny pozorovaním pózovačiek Japoncov.
Rovnako človek môže stráviť hodiny pozorovaním pózovačiek Japoncov.
Friends forever :)
Friends forever 🙂
Paní sa so mnou chcela odfotiť. Potom mi asi z dvoch centimetrov začala pozorovať póry na tvári. Byť nepríjemne vlezlí, to ide často Indom nabjedničku.... (Btw mám kúl návleky)
Paní sa so mnou chcela odfotiť. Potom mi asi z dvoch centimetrov začala pozorovať póry na tvári. Byť nepríjemne vlezlí, to ide často Indom na jedničku…. Btw mám kúúl návleky, ja viem.

Atmosféra je dokonalá a človek by pri pohľade na tento symbol lásky dokázal stráviť dni a verte tomu, že by som tam každý deň aj bola, keby mám vstup za 40 rupiek ako niekto…. Pre mňa jeden z najsilnejších zážitkov našej cesty. Ale asi som bola na Indiu už až moc spokojná a zdravá celých 24 hodín, tak čo sa musím? Áno, opäť sa vrátili akútne žalúdočne problémy a kŕče mám tak silné, že by som sa najradšej škriabala po stene. Vôbec netušíme, z čoho to môže byť. S Dimoušom jeme to isté. Upodozrievam ho, že má žalúdok z azbestu… Večer sme ešte medzi mojím behaním na záchod chceli poriešiť splátku Dimovej kreditky, pretože ňou pre istotu hradíme všetky nákupy na internete. Prehodil teda naspäť svoju českú sim kartu a jeho mobil začal cinkať prichádzajúcimi správami jak odtrhnutý. Šlo o potvrdenie objednávok na Aliexpress a boli ich teda kvantá. Pri zbežnom prejdení šlo dohromady o veci cez dobrých tisíc dolárov. Ku šťastiu nám fakt nechýbalo nič iné, ako zneužitie karty…. Chudák Dima to riešil do neskorej noci, pretože ako vieme, tieto helpdesky sú fakt na dve veci… Na druhý deň nás čaká vlak do Jaipuru, ja sa nevzdiaľujem na viac ako pár krokov od záchodu, takže mi nie je všetko jedno. Našťastie nás nechávajú na izbe až do poobedia, z tade si vezmeme taxík na stanicu a chceme nájsť reštiku, kde strávime ešte ostávajúce dve hodiny. Je mi zle a navyše ideme tými najhnusnejšími ulicami, aké som v živote videla. Všade sú žobráci, smrdia výkaly a samozrejme čumia jak choromyselní. Rýchlo to obraciame späť na stanicu, ale už sa môjmu psychickému zloženiu aj tak neubránim. Zdravotne mi dáva India fakt zabrať. Neviem, kedy to skončí, ale z tých pár dní tu som už viac ako polovicu strávila v posteli na hotelovej izbe.

Odkaz na fotky v lepšej kvalite: India

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s