Sri Lanka cestopis – Arugam Bay a Udawalawe National Park

V Arugam Bay sme sa ubytovali v The Hotel Paradise, o ktorom žiadny tuktukár nevedel. Už to malo byť asi varovné znamenie, pretože neskôr zisťujeme, že fikane premenovali hotel (asi kvôli špatným recenziám). Prvý deň nám nejde klimatizácia, za ktorú sme si priplatili. Tvrdili, že majú plno a na druhý deň nám dajú izbu s najlepšou klimatizáciou, akú majú. No prd. Dopotení sme čakali do štvrtej poobede na ten zázrak, pretože furt posúvali čas predania kľúčov, do toho nešla raz voda, potom elektrika, prípadne naraz voda aj elektrika. Wifi šla z troch dní asi hodinu a mobilný signál sem nemal dosah. Takže ubytko katastrofa. Ale Dimouš si tu surfovanie veľmi pochvaľuje a hlavne to máme na pláž kúsok, len to nie sú pláže na váľanie sa a opaľovanie. Je tu len úzky pás piesku a vlny sú tak veľké, že plávanie tiež nehrozí. Občas sa tu cítime ako v Chorvatsku, pretože toľko češtiny a slovenčiny sme naposledy počuli v Prahe 3.3. na “jednom” rozlúčkovom. Z Arugam Bay máme dosť zmiešané pocity. Trochu nám pripomína Sigiriyu. Akonáhle je niečo v LP alebo na Tripadvisore, je to hneď predražené. Nachádzame tu aspoň miesto s názvom Breakpoint, kde okrem dobrej kávy “ujíždime” ja na Shukshake a Dima na schnitzlovom sendviči. Stále sa vyhýbame ryži s curry, ako sa len dá. Alkohol tu moc v reštauráciách tiež nie je vidno, ale majú tu jeden pivný bar, v ktorom sme my zatiaľ neboli ani raz. Uvidíme, čo bude dnes večer, ak “zařikavač” nenajde predajňu s alkoholom, keďže mu došiel arrack. 🙂

Ranná idylka v Arugam Bay
Ranná idylka v Arugam Bay

Druhý deň si aspoň požičiavame bicykle, ale nie v našom “paradajse”, pretože sú už na nás vcelku nepríjemní a v podstate už s nimi do nášho odchodu nechceme mať nič do činenia. V okolí Arugam Bay sú skoro po celom pobreží rôzne surfarské spoty, takže po cestách najviac frnkajú tuk tuky so surfami na streche. Čo čert nechcel, Dimouš dostáva defekt uprostred ničoho. Do najbližšieho mestečka Panama si to musíme odšľapať dobré 3 kiláky v pravé poludnie. No lahôdka. Nakoniec má na duši diery tri a zrejme tam už nejaké boli, keď nám kolo požičiavali. Ale aj tak to bol pekný výlet a ja musím priznať, že už sa veľmi teším na môjho Ňuňa, aj keď možno dostanem infarkt šťastia, keď si po týchto herkách sadnem na odpružené kolo. Večeru si dávame opäť v Breakpointe a aspoň využívame ich funkčnú wifi na naplánovanie naších ďalších krokov. Voľba padá na safari v Udawalawa National Park. Keďže Dimov šiesty zmysel cez deň zlyháva, prichádza na rad aj vyššie spomínaný pivný bar. Celkovo teda mňa Arugam až tak neuchvátilo, aj keď uznávam, na surfovanie sú tu skvelé podmienky. Žiaľ, my sme väčšinu času riešili problémy s bývaním. Ono nie je úplne príjemné, keď sa vrátite z kola, nejde voda ani elektrika a vaša izba je neskutočne rozpálená.

Majsterko opravil tri defekty rýchlosťou blesku za 27 kačiek (1 €)
Majsterko opravil tri defekty rýchlosťou blesku za 27 kačiek (1 €).
Pláž pri mestečku Panama.
Pláž pri mestečku Panama.
Opice
Opice
Dieta a la Dmitrij
Dieta a la Dmitrij
Moja shakshuka <3
Moja shakshuka ❤

Ďalšie ráno máme opäť len pár dosť starých informácií o tom, ako sa dá dostať do Udawalawe. Našťastie sú miestni ľudia veľmi ochotní a často za nami chodia a pýtajú sa, kam ideme a s radosťou nás navigujú, takže nakoniec s ich pomocou prestupujeme len raz v meste Monaragala na bus, ktorý pokračuje ďalej do Colomba. Naskakujeme naň tesne pred jeho odjazdom. Dimouš v tejto absencii akýchkoľvek informácii o cestovnom poriadku nachádza predsa jedno pozitívum. Ak vraj dorazíme niekam minútu po tom, čo nám ušiel autobus, aspoň nás to nenaserie, pretože sa to nemáme ako dozvedieť. Má veru recht. Do Udawalawe dorážame okolo obeda a hneď prvé, čo na nás svieti, je veľký obchod s alkoholom, v ktorom je konečne lacné pivo (cca 50 Kč/ 1,85 €). Jednému som po dlhej dobe neodolala ani ja. Ubytovaní sme v River Side Udawalawe a prvá vec, ktorej si musíme všimnúť je, že fotky z bookingu nie sú na 1000 % z ich ubytovania. Ale izba je čistá a má funkčnú klimošku (konečne), tak kašleme na to, aj keď nechápem, prečo máme celkovo na Sri Lanke skôr šťastie na takéto zahmlievanie skutočnosti, pretože je to už tretie ubytovanie, kde nie sú uvedené pravdivé informácie. U naších domácich si objednávame na druhý deň ráno safari a valíme oči jak puci, pretože nás vyjde o 50% lacnejšie, než  sme sa rôzne dočítali. Predávajú sa tu totiž balíčky a la “se vším všudy” za 10 000 rupií na osobu, čiže dákych 1 700 Kč (63 €). Nám povedia, že jeep nás bude stáť 4 000 rupií a lístky si pri vstupe vybehneme kúpiť my za 6 200 rupií, čiže 10 000 doma a co je doma, to se počítá, pánové. Až tomu nejak nemôžeme veriť. Ak tu však niekto budete, domáci nechcú, aby sa u nich ubytovaní ľudia spájali do skupiniek s cieľom podeliť sa o náklady za jeep, ktorý je pre 6 ľudí. Nám to navrhli dve Francúzky a majiteľova žena sa fakt na ne naštvala a skoro ich poslali sa presťahovať inam. Nakoniec sme teda s Dimoušom na korbe jeepu len my dvaja, ale program safari a jeho dĺžka je identická s tými za 10 000 rupiek na osobu. Budík máme na piatu ráno, pretože o pol šiestej nás má vyzdvihnúť náš šofér. Udawalawe National Park sa rozkladá na ploche 342 kilometrov štvorcových a je známy predovšetkým vďaka množstvu divokých slonov. Dokonca ho LP vyzdvihuje pred africkým safari, čo sa práve divokých slonov týka.

Takéto privítanie nás čaká pred vstupom do Uduwalawe National Parku.
Takéto privítanie nás čaká pred vstupom do Udawalawe National Parku.

My sme sa od nášho šoféra dozvedeli veľa zaujímavých informácií o divokých slonoch. Napríklad že dospelý slon zje denne cca 200 kg potravy, spí len 2-3 hodiny denne, slon ma zadok guľatý, slonica zas hranatý, že je tehotná 22 mesiacov, rodí každých 6 rokov a veľa iných vecí. Vidieť divokého slona tak blízko, bol zážitok na celý život. Sú to prekrásne zvieratá.

Bimbo vysmiaty
Bimbo vysmiaty
Mazlík
Mazlík
Dvaja parťáci. Inak su sloni samotári. Samice sa zase zdržujú v stádach.
Dvaja parťáci. Inak su sloni samotári. Samice sa zase zdržujú v stádach.
Máme milión fotiek slonóv, tak sa musíme aspoň s pár podeliť.
Máme milión fotiek slonóv, tak ešte jedna. 🙂

Okrem slonov sme narazili na divokých pávov, plameniakov, orlov a mnoho iných vtákov, krokodílov, ktorých náš šofér dokázal zbadať ešte skôr, než vôbec vystrčili nos nad hladinu jazera, varanov, stáda vodných byvolov, aj tých obyčajných. Vysvetlil nám, ako sa od seba dajú ľahko rozoznať a nie, nie je to tým, že vodný byvol stojí po členky vo vode. Rozoznávacím znamením sú ich rohy, ktoré má vodný byvol výrazne zahnuté. Z celého safari sme boli obaja fakt nadšení.

Vtáčik (zabudla som, ako sa volal)
Vtáčik I. (zabudla som, ako sa volal)
Vtáčik II. aka orol
Vtáčik II. aka orol
Vtáčik III. aka najkrajší páv, akého som v živote videla. A vedeli ste, že vedia lietať? Týmv ZOO to zjavne niekto zabudol povedať...
Vtáčik III. aka najkrajší páv, akého som v živote videla. A vedeli ste, že vedia lietať? Tým v ZOO to zjavne niekto zabudol povedať…
Vtáčik IV. aka plameniaci pózujú (hlavne sa neopičiť jeden po druhom).
Vtáčik IV. aka plameniaci pózujú (hlavne sa neopičiť jeden po druhom).
Čumia, tak aj my čumíme.
Čumia, tak aj my čumíme. Skoro ako v Indii… 🙂
Wellness & Spa
Wellness & Spa
Tzv. dvojnožka :)
Tzv. dvojnožka 🙂
Občas dáky krokodíl
Občas dáky krokodíl…
A dáky byvol.
A občas dáky byvol.
V období dažďov sa v týchto miestach nedá jazdiť, pretože jazero výrazne zväčší svoju rozlohu.
V období dažďov sa v týchto miestach nedá jazdiť, pretože jazero výrazne zväčší svoju rozlohu.
A ešte jeden úsmev na rozlúčku.
A ešte jeden úsmev na rozlúčku.

Po raňajkách a krátkom relaxe sme si opäť požičali bicykle a šli sa ešte previezť po okolí. Síce nás zastihol silný dážď, ale už sme vcelku zvyknutí a aspoň narastieme. 🙂

Okolie parku je na cyklistiku ako stvorené.
Okolie parku je na cyklistiku ako stvorené.
Už sa formujú mračná, ktorým sa nedalo uniknúť.
Už sa formujú mračná, ktorým sa nedalo uniknúť.

Po návrate do guest housu ma čakalo nemilé prekvapenie. Zmizli moje obľúbené Havaianas sandále. Nikde sme ich nemohli nájsť a ja už som pomaly začínala upodozrievať niekoho z ubytovaných, ktorí medzičasom odišli, pretože sa predsa nemohli vypariť. Aké bolo moje prekvapenie, keď sa v nich dobrodila (po daždi bolo všade strašne veľa blata) z nákupu majiteľova žena a tvárila sa velice prekvapene, že si to nevšimla. Okrem toho, že je to nehygienické, paní mala väčšiu nohu, takže mi gumenné popruhy, ktoré sandále držali na nohe, úplne vyťahala a nedajú sa už nosiť. No nasratá som bola že dovi, ale čo jej môžem povedať, vrátila ich. Vždy je průser, keď nám vypovie nejaká obľúbená vec, ktorá sa tu nedá zohnať, takže na záver trochu rozčarovanie. Našťastie nás ráno čaká cesta do Haputale.

Odkaz na fotky v lepšej kvalite: Sri Lanka

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s