Malé zhrnutie veľkej cesty, alebo kde to stálo za to?

Do tohto článku sa kopem už fakt dlho. Problém je, že nejak stále nemám čas. Ja viem, nezamestnaná a nemá čas, ale skutočne mám pocit, že tu všetko tak rýchlejšie uteká. Človek zrazu zisťuje, že jeho život sa točí okolo nakupovania jedla, vymýšľania, čo bude variť a do toho sme rozbehli projekt menom maľovanie bytu, z čoho sa vykľul taký malý pôrod. Navyše sme museli absolvovať nákupný maratón oblečenia, ktoré nám ukradli, keďže vonku je už riadna kosa a fakt ma to tentokrát ani trochu nebavilo.

Pôvodne som mala v pláne prečítať si, čo som o každej krajine písala (predsa človek zabúda pod vplyvom a tak…), ale potom mi došlo, že to je mega blbosť. Ohliadnutie a také osobné zhrnutie má byť na základe pocitov a spomienok, ktoré v nás ostali. Tak sme si s Dimom otvorili kvalitného českého lahváča, ľahli si na gauč a začali spomínať. Nebudeme sa vraciať k detailom, bude to len taký malý výčet vecí, ktoré v nás ostali a z ktorých má vyjsť jednoduchý verdikt, či to v danej krajine stálo za to, či by sme sa ešte vrátili a kam stačí zavítať len raz. Samozrejme zahrnieme aj celý Vietnam, kde sme strávili 3 týždne v roku 2014 a Malajziu v roku 2015, pretože chceme písať komplet o áziských krajín, ktoré sme navštívili a možno tak niekomu pomôcť pri hľadaní jeho ďalšej dovolenkovej destinácie. Takže otvorte si fľašu niečoho dobrého, pohodlne sa usaďte a môžeme ísť na to. 😉

 

Vietnam 

img_3404Vietnam bol pre mňa prvou ázijskou destináciou, takže som si v ňom absolvovala povinný kultúrny a teplotný šok. Asi sa nebudem hrať na záhadnú a rovno poviem, že Vietnam sme si veľmi obľúbili, čo potvrdzuje aj fakt, že počas “čundru 2016” sme sa do neho opäť vrátili. Čo určite stojí za návštevu, je Ha Long Bay a tam stráviť pár dní plavením sa medzi obrovskými skalami. Veľmi sa nám tiež páčila Sapa (ale treba mať šťastie na počasie), netreba vynechať ani deltu Mekongu a relax na ostrove Phu Quoc. Tento rok sme sa opäť vrátili do malebného Hoi An a k zoznamu navštívených miest pridali jaskyňu Paradise Cave, mestečko Dong Hoi, ktoré sme vďaka Jirasovi spoznali aj z inej stránky a kultúrne Hue. Čo sa Vietnamu nedá uprieť, je fakt, že je to ohromne lacná zem a aj s obmedzeným rozpočtom sa tu môžete cítiť ako králi. A to jedlo! Je neskutočne chutné a rozmanité. Stačí, keď si spomenieme na polievku Pho, nekonečné množstvo rôznych druhov závitkov a už sa nám zbiehajú slinky.

Zátoka Ha Long
Zátoka Ha Long
Rýžové polia v Sape
Rýžové polia v Sape
Štuplíkovia zo Sapy. Milujem každý jeden detail na tejto fotke.
Štuplíkovia zo Sapy. Milujem každý jeden detail na tejto fotke.
Večerný Hoi An
Večerný Hoi An
Festival Hue 2016 a vystúpenie L'Homme Debout.
Festival Hue 2016 a vystúpenie L’Homme Debout.

Verdikt: Určite všetkými desiatimi odporúčame. Bývali, jedli a pili sme za najmenej peňazí z celej Ázie, ľudia sú skvelí, fakt úžasná zem. Jediným mínusom je, že tam chýba rajský ostrov s nádhernými plážami.

Viac info k Vietnamu, nájdete v komentoch k fotkám z roku 2014 tu: Vietnam 2014

Komplet zápisky z návštevy v roku 2016 tu: Vietnam 2016

Malajzia

img_3406V Malajzii sme pred rokom strávili tri týždne a určite prvá vec, ktorá sa nám vybaví v spojitosti s touto zemou, je jedlo (už zase). To boli fakt čisté trojtýždňové orgie, ktoré vyvrcholili návštevou George Townu na ostrove Penang. Čo ďalej stojí za zmienku sú určite Cameron Highlands s nekonečnými čajovými plantážami (vtedy si ja spomeniem aj na svoj vyvŕtnutý členok a nenávistné pocity, ktoré som voči Dmitrijmu chvíľu mala) a Perhentian Islands, konkrétne ostrov Kecil, na ktorom dokonca nie je ani mobilný signál, takže skutočný stratený ráj. Plusom a zároveň mínusom Malajzie je jej vyspelosť. Všetko je možno až príliš pohodlné a keď sa tak spätne ohliadnem, asi to je naozaj trochu na škodu. Čo je však pecka, sú extrémne lacné prelety, kedy sme za letenku z Kuala Lumpur do Singapuru dali približne tri stovky, čiže asi 11 evri. Minúsom je drahé pivo. Lacnejšie je možno len na ostrove Langkawi, ktorý je celý duty free, ale určite som videla aj krajšie ostrovy. Bývanie je tiež o dosť drahšie, takže je to celé také 50/50.

Čajové plantáže v Cameron Highlands.
Čajové plantáže v Cameron Highlands.
Pohľad z lanovky na ostrov Langkawi.
Pohľad z lanovky na ostrov Langkawi.
Panenské pláže na Perhentian Islands.
Panenské pláže na Perhentian Islands.
A ta pohoda tam bez internetu a signálu...
A ta pohoda tam bez internetu a signálu…

Verdikt: Dovolenku sme si užili, nazbierali kopec gastro inšpirácií, ale raz to zažiť určite stačí. Oproti Vietnamu sme za tri týždne minuli o dosť viac peňazí.

Nejaké info k Malajzii nájdete v komentoch pri fotkách na našej novej FB stránke tu: Malajzia 2015

 

Barma (Myanmar)

img_3402Prvá zastávka nášho tohtoročného čundru bola roky pred svetom uzavretá Barma. Pôvodne sme tam chceli ísť už minulý rok, ale odradili nás informácie, že presuny z bodu A do bodu B sú malé peklo na zemi. Vo finále ešte teraz spomíname na ich luxusné mega komfortné autobusy. Áno, cesty sú na prd a šoféri psychopati s povolením zabíjať, ale aj tak to bolo nad očakávania. Navyše majú ľudia v Barme stále tú “autenticitu” a “neskazenosť” turistickým ruchom. Vidieť miesta ako Shwegadon pagoda, Bagan a Inle Lake je niečo neskutočné. Neuveriteľne krásne Hpa An už bolo len takou čerešničkou na torte. Navyše má Barma plus vo forme lacného čapovaného piva a výborného jedla. Mínusom je na ázijské pomery drahšie ubytovanie, ktoré nás poháňalo rýchlejším tempom vpred a až astronomické ceny na pobreží, ktoré sme z toho dôvodu ani nenavštívili. Inak teda Barma je na našom webe najviac čítanou destináciou, takže čoskoro môže byť po “autenticite” a “neskazenosti”, tak si treba švihnúť a vyraziť čo najskôr.

Nádherná Shwedagon Pagoda v Yangone.
Nádherná Shwedagon Pagoda v Yangone.
Inle Lake, ďalší zo zázrakov Barmy.
Inle Lake, ďalší zo zázrakov Barmy.
Východ slnka v Bagane
Východ slnka v Bagane
Neskutočná Kyauk Ka Lat Pagoda.
Neskutočná Kyauk Ka Lat Pagoda.

Verdikt: Barma je zlatíčko, jeden z top zážitkov. Určite treba navštíviť, ale nie je to miesto na pravidelné dovolenkovanie. Povedala by som, že raz prejsť stačí, ale ísť tam treba.

Všetky príspevky z Barmy nájdete tu: Myanmar (Barma) 2016

 

Thajsko

img_3416Do Thajska sa mi moc nechcelo. Keďže som totiž chorobný gúglič, našla som na nete, že je preturistované a skazené. Akurát ma to poučilo, že nemám čítať sprostosti. Thajsko je úplný miláčik. Samozrejme, že turistov je viac, ale kto chce opustený ostrov, nech sa nehrabe do týchto krajín a potom nenadáva. Pre mňa je Thajsko stelesnením gastro raja a mixu všetkého, čo vám zabezpečí rôznorodosť, počínajúc severom s úžasnými pouličnými trhmi a kopcami a končiac panenskými ostrovmi na juhu. V Thajsku sme strávili týždeň na tom najdokonalejšom romantickom ostrove Ko Kradan, aký som v živote navštívila, spoznali zlatých ľudí a pribrali pod prívalom tých najlepších pouličných jedál. Tiež musíme vyzdvihnúť skvelú infraštruktúru pre turistov. Človek len vbehne do nejakej ala cestovnej kancelárie, povie, kam chce ísť a ráno ho už pred hotelom čaká auto. Možno len jedno malinkaté mínus, mohli by mať lacnejšie pivo.

Wat Phran That Doi Suthep neďaleko Chang Mai.
Wat Phran That Doi Suthep neďaleko Chang Mai.
Phra Nang Cave Beach
Phra Nang Cave Beach
Najkrajší ostrov, aký som v živote videla.
Najkrajší ostrov, aký som v živote videla.
Najlepšie pouličné jedlo na svete.
Najlepšie pouličné jedlo na svete.

Verdikt: Thajsko obaja milujeme. Ko Kradan je miesto, kam sa budem chcieť v živote vracať a nielen tam. Na ulici nájdete to najlepšie jedlo na svete. Keby sú tam vlny na surfovanie, asi máme nášho srdca šampióna…

Všetky príspevky z Thajska nájdete tu: Thajsko 2016

 

Laos

img_3408Čo sa týka Laosu, strávili sme v ňom tri týždne, ktoré mi s odstupom prídu také v pohode, ale živo si spomínam, ako som sa tam rozčuľovala nad okrádaním turistov. Možno som tak prísna, pretože sme mali už nejaké krajiny za sebou, nešlo o jednorazovú trojtýždňovú dovolenku a mali sme väčšiu možnosť porovnávať bez veľkých časových odstupov. Určite nezabudnem na ich novoročné oslavy, videli sme tam tie najkrajšie vodopády v našom živote, dvojdňová plavba z Thajska do Luang Prabang tiež nemala chybu, ale zároveň je to zem, kde sa mi absolútne znechutilo presúvanie ich autobusmi a minivanami, ceny boli vyššie ako v Thajsku a kvalita služieb oveľa nižšia. Počuli som na Laos samú chválu, ale nás teda dosť sklamal. Navyše som tam trpela na žalúdočné problémy, čo nepridáva na pozitívnom dojme.

Plavba po Mekongu z Thajska do Laosu.
Plavba po Mekongu z Thajska do Laosu.
Najkrajší vodopád, aký sme v živote videli.
Najkrajší vodopád, aký sme v živote videli.
Water Festival alebo Songkran (novoročné oslavy).
Water Festival alebo Songkran (novoročné oslavy).

Verdikt: Do Laosu sa už neplánujeme vrátiť. Skôr si spomínam, ako som sa tešila, keď už odídeme. Sklamaním sú aj vyššie ceny, ktoré vlastne nik nečakal a potvrdilo nám to viacero iných turistov, s ktorými sme sa stretli.

Všetky príspevky z Laosu nájdete tu: Laos 2016

 

Indonézia, konkrétne Bali a Lombok

img_3412Ja myslím, že je každému jasné, kde sme nechali srdce. Bali je miesto, kde sme našli to, čo sme celú dobu hľadali. Zase sa na monitor škerím jak lečo, ale vždy, keď si na Bali spomeniem, priblblo sa začnem usmievať. Tiež som si predtým o Bali čítala a moc sa mi tam nechcelo. Bol to vlastne totožný prípad, ako s Thajskom. Veľa turistov, bla bla. Je jasné, že každému vyhovuje niečo iné. Určite najviac sme sa zamilovali do ľudí, ich prístupu k životu a viere, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou života na Bali. Po ľuďoch sú druhá najväšia láska hory a sopky vo vnútrozemí. Bývali sme v Kute (tam sú najlepšie podmienky na surfovanie pre začiatočnikov), takže vždy, keď nám turisti začali liezť na nervy, sadli sme na motorku a za hoďku a pol sme sa vozili po hrane kráteru, drkotali od zimy a pritom híkali nad tými najkrajšími výhľadmi. Ešte teraz si vybavujem vôňu klinčekov v Munduku. Môže byť niečo krajšie? Ďalším naším obľúbeným miestom bol Amed. Tu sú zas neskutočné scenérie pozdĺž pobrežia, keď jazdíte v okolí. A Canguu…. Tam chceme bývať, keď sa raz na Bali vrátime. Dimouš sa už v surfovaní posunul tak ďaleko, že neďaleko Canggu na Berawa Beach chytal jednu krásnu vlnu za druhou a ja som bola šťastná s ním. Samozrejme nutnosťou je navštíviť Uluwatu, sadnúť si na jednu z množstva terasiek s výhľadom a pozorovať tých najlepších surferov, ktorí občas až riskujú život. Tam raz budem sledovať môjho Dimouša. Určite si neužijete ani z polovice, ak nebudete jazdiť na motorke. Tomu sa skutočne nič nevyrovná a tú slobodu, čo to dáva… Čo sa týka Lomboku, strávili sme na ňom týždeň a prešli ho tiež celý na motorke. Za mňa to bolo pekné, ale je dosť špinavý. Nejak sa mi nepáčilo pozerať na miestnych, ktorí dorazia na kruháč a vyhodia tam veľké vrece odpadkov.

Chrám v Uluwatu.
Chrám v Uluwatu.
Pura Ulun Danu Bratan
Pura Ulun Danu Bratan
Jazero v krátery sopky Batur.
Jazero v krátery sopky Batur.
Pobrežie v okolí Amedu.
Pobrežie v okolí Amedu.
Dimouš na Berawa Beach.
Dimouš na Berawa Beach.
Výhľad na sopku Rinjani na ostrove Lombok.
Výhľad na sopku Rinjani na ostrove Lombok.

Verdikt: Našli sme náš raj. Pláže síce nie sú na kúpanie, ale výhľady neskutočné. Vieme, kam sa budeme vracať stále dokolečka dokola a vôôôbec mi to nebude vadiť, práve naopak. Lombok možno stačil aj raz.

Všetky príspevky z Bali a Lomboku nájdete tu: Indonézia 2016

 

India

img_3410Na začiatku sme mali pocit, že najviac sa nás ľudia pýtajú na rozpočet (stále sme si k nemu ešte nesadli a nezosumarizovali ho, lemri lemravé), ale teraz musíme skonštatovať, že akýkoľvek rozhovor na tému nášho čundrovania sa zvrtne na debatenie o Indii. Väčšina dotazov teda smeruje k mojej osobe. Prečo asi, že? A na čo sa nás pýtate? Či bola India fakt tak zlá, či by sme tam ešte šli, či to tam smrdelo a podobne.
Áno, je pravda, že som tam ani za pána nechcela ísť. Už pri vybavovaní víz ma skoro trafil šľak. Skúsim teda napísať nejaký spätný pohľad na naše krátke ale intenzívne dobrodružstvo s menom India. Možno to niekoho z vás presvedčí, vydať sa tam, pretože ja som naozaj veľmi šťastná, že ma nakoniec Dima ukecal a my sme túto ohromne obrovskú krajinu navštívili.

Južné Kochi a jeho backwaters bolo jedným slovom famózne. Plavíte sa uprostred absolútne zelenej zelene bez zvuku motora, neviete kam sa skôr pozrieť, konáre vás občas šľahnú do rúk, tak sú niektoré kanály úzke. A čo je dôležité, juh je čistejší, menej stresujúci a nemali sme tam žiadne problémy s jedlom. Jediné problémy sme mali z ich prohibíciou, ale tak nemáme byť alkáči, že? 😉 Po Kochi to už bolo pre mňa horšie, nebudem sa vraciať k detailom, ale bála som sa o svoje zdravie a čo bolo najhoršie, aj Dima sa bál (on je ten vždy nad vecou z nášho zájazdu). ALE a to je práve to ALE, ktoré musím prizvukovať. Čiže ALE videla som niečo, o čom som dlhé roky snívala. Taj Mahal je to najkrajšie miesto, aké som zatiaľ vo svojom živote navštívila. Tie pocity sa ani nedajú opísať slovami. Prejdete bránou, je veľmi skoro ráno, vonku len “príjemných” osemsto stupňov v tieni, pot vám tečie po chrbte a vy ste paralizovaní. Stála som ako soľný stĺp a zažívala čistú pohľadovú eufóriu. Stále mám husiu kožu a chvenie v žalúdku, keď si na to spomeniem. Dokonca aj môj Dima, ktorý mal dovtedy celý Taj Mahal nejak na saláme a šiel tam len preto, že to bola jediná podmienka, aby ma do Indie dostal, bol ohromený. Áno, na svete sú neskutočne krásne hory, panensky dokonalé pláže, ale toto je dielo človeka a tá atmosféra veľkej, ale smutnej lásky, je cítiť v každom kúsočku mramoru. Šla by som teda do Indie, keby viem, že si to tam doslova odseriem a budem sa obávať úplnej dehydratácie? Jednoznačne ÁNO! Fakt to stálo za to. Nie je teraz zo mňa milovník Indie, to nie. Milujem indickú kuchyňu (indické dezerty sú almázia), milujem bollywoodske filmy, ale je to ťažká krajina. Človek si ani na minútu neodpočinie, či už kvôli hluku, smradu, strehu pred krádežami. Bola to jediná krajina v Ázii, kde som sa bála ostať sama aj na hotelovej izbe. Musíte sa vysporiadať s neustálym a fakt extrémne dotieravým čumením, ktoré vás prenasleduje na každom kroku, vidíte tú najväčšiu chudobu a špinu. Psychicky som si siahla na svoje dno a už nemám potrebu sa tam niekedy vrátiť. Vlastne áno, vrátim sa, keď vybudujú v Agre medzinárodné letisko s eskalátorom až k Taj Mahalu. Vtedy tam budem ako prvá. V každom prípade je tá posledná vec, ktorú by som chcela docieliť, aby som niekoho odradila od návštevy tejto fakt jedinečnej zeme, takže smelo do toho.

Backwaters v Kerale
Backwaters na juhu Indie.
Toho pohľadu sa neviem nabažiť....
Toho pohľadu som sa nevedela nabažiť….
No nie je dokonalý?
No nie je dokonalý?
Hawa Mahal (Palace of Wind)
Hawa Mahal (Palace of Wind)
Neviem, či sa dá úplne pripraviť na to, čo v Indii uvidíte.
Neviem, či sa dá úplne pripraviť na to, čo v Indii uvidíte.
A to sme nefotili také až moc zlé a škaredé veci...
A to sme nefotili také až moc zlé a škaredé veci, len bežné výjavy na uliciach.

Verdikt: Určite stojí za to tam ísť, ale treba sa pripraviť, že to nebude ľahké. Prinajhoršom budete milo prekvapení a nájdete novú zamilovanú krajinu, kam sa budete stále vracať.

Všetky príspevky z Indie nájdete tu: India 2016

 

Sri Lanka

img_3414Na Sri Lanku sme ani za pána nechceli ísť. Opäť jedna baba povedala. Obaja sme totiž počuli, že je tam dosť špinavo. Nakoniec bol teda opak pravdou. Neviem, koľko na tomto názore zavážilo, že sme ju navštívili po Indii… Čo nás prekvapilo najviac, bola neskutočne krásna príroda. Veľmi sme si zamilovali mestečko Haputale, ktoré malo úplne dokonalé výhľady prakticky zo všadiaľ. Ďalším nezabudnuteľným zážitkom bola cesta vlakom z  Elly do Colomba. Dovolím si povedať, že je to top celej Sri Lanky. Určite treba kúpiť miestenku (my sme ich museli riešiť dva týždne vopred, čo nás trochu zaskočilo), inak hrozí, že niekoľko hodín prestojíte na jednej nohe pri smradlavých záchodoch (tie teda vedia smrdieť) a z výhľadov uvidíte prd. Nám síce nedostatok voľných miesteniek trochu zmenil plány, ale neľutujeme, pretože sme si užili tú najlepšiu cestu vlakom v našom živote. Fajn je, že sa dá na Sri Lanke surfovať. My sme navštívili len na Arugam Bay (inde zrovna nebola sezóna na surf), ale tam sme narazili na problém s bývaním, čo je jedným negatív tejto zeme. Prvým je nemožnosť si naplánovať cestu, pretože tu neexistuje akýkoľvek cestovný poriadok, takže často visíte vo dverách autobusu preplneného až po strechu. Telo na telo s miestnymi junákmi je taký veselý miestny folklór. Ďalším negatívom je, že sme sa stretli s klamaním pri ubytovaní (fotky z úplne iného ubytovanie, izba s klimatizáciou bez klimatizácie, nechutný hotel v Colombe….). Za tri týždne na Sri Lanke sme sa tým stretli asi viackrát. Tiež nás nemilo prekvapilo astronomické vstupné pre turistov.

Východ slnka na Lipton's seat.
Východ slnka na Lipton’s seat.
Highlight celej Sri Lanky, cesta vlakom z mestečka Ella do Colomba-
Highlight celej Sri Lanky, cesta vlakom z mestečka Ella do Colomba-
Nádherné výhľady počas jazdy vlakom.
Nádherné výhľady počas jazdy vlakom.
Safari v Uwuwalawe National Park.
Safari v Uduwalawe National Park.

Verdikt: Ak vás baví príroda a trekovanie, Sri Lanka je super voľba. Negatívom sú problémy s premiestňovaním a že občas zaplatíte 85-krát vyššie vstupné na pamiatku, ako zaplatí miestny. Nám to vadilo nehorázne…

Všetky príspevky zo Sri Lanky nájdete tu: Sri Lanka 2016

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s